Stoltenberg: V Líbyi to nezačalo NATO

"Operáciu v Líbyi iniciovali európske krajiny a nie NATO, ktoré následne pochopili, že budú potrebovať pomoc aliancie," vyhlásil v Berlíne Jens Stoltenberg, generálny tajomník NATO, nepriamo na adresu dvojdňovej konferencie o Líbyi v talianskom Palerme.

, 13.11.2018 17:00
LIBYA-SECURITY/UN Foto: ,
Časť ozbrojených síl (na snímke) sa pridala na stranu medzinárodne uznávanej vlády v boji proti jej odporcom v Tripolise.
63

Šéf aliancie bol v tom čase nórskym premiérom a aj jeho krajina sa pripojila, ako sa napokon ukázalo, k líbyjskému krvavému dobrodružstvu, ktoré trvá s rôznou intenzitou dodnes.

„Keď sme sa stretli v Paríži, aby sme prijali konečné rozhodnutie, tak aliancia tam nebola zastúpená. Realita však spočíva v tom, že sme neskôr pochopili, že potrebujeme pomoc NATO a USA. Ich veliteľské štruktúry, možnosti,“ zaspomínal Stoltenberg na časy, keď vtedajšiemu francúzskemu lídrovi Nicolasovi Sarkozymu a spol. ako iniciátorom líbyjskej operácie začalo v súvislosti s tamojším vývojom tiecť do topánok. Podľa denníka Guardian v roku 2011 to pôvodne na severe Afriky „roztočili“ Belgicko, Holandsko, Dánsko, Nórsko, Španielsko, Francúzsko, Turecko, Grécko, Británia a Taliansko.

Silná, ale nie najsilnejšia zostava

Od pondelka sa v sicílskom Palerme pokúsili spolu s hostiteľom talianskym premiérom Giuseppem Contem načrtnúť budúcnosť ťažko skúšanej Líbye zástupcovia oboch súperiacich líbyjských kabinetov, ako aj šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová, osobitný vyslanec OSN pre Líbyu Hasan Salamé, egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí či ruský premiér Dmitrij Medvedev, predseda Európskej rady Donald Tusk a francúzsky šéf diplomacie Jean-Yves Le Drian. USA na v utorok končiacej sa konferencii zastupoval David Satterfield, námestník šéfa zahraničia pre Blízky východ a severnú Afriku.

Na stole sú stále dva návrhy riešenia

V hre bol aj tentoraz francúzsky a taliansky postoj. Paríž považuje za garanta stabilizácie v krajine generála Haftara, ktorý má podporu Egypta, ako aj Spojených arabských emirátov. Vidia v ňom totiž spojenca v boji proti islamským radikálom. Aj Rusi prijali Haftara v Moskve ako hlavu štátu. Napriek tomu Rusko podľa vyjadrenia Sergeja Prichoďka, vicepremiéra vlády, zastáva "vyvážený postoj s cieľom zachovať suverenitu a územnú celistvosť " Líbye. Paríž považuje za prioritu organizovanie volieb. Rovnaký názor má aj OSN, podľa ktorej sa hlasovanie uskutoční najskôr budúci rok na jar. Dvaja premiéri dvoch kabinetov Haftar a Sarradž, ktorí sa v utorok stretli (naposledy to bolo v Paríži pred mesiacom – pozn. red.), však veria, že voľby budú už 10. decembra. Podľa pozorovateľov vrátane týždenníka The Economist termín nie je reálny. Líbya totiž zatiaľ nemá volebný zákon.

Na druhej strane Taliansko navrhuje najprv preferovať garanciu bezpečnosti. Nie nezištne podporuje vládu v Tripolise, ktorá kontroluje západnú časť krajiny. Práve tam sa nachádza plynovod Greenstream, ktorým importuje Taliansko líbyjský plyn na Sicíliu. Spolu s ním však na Apeninský polostrov smerujú, aj keď v menšom počte ako v minulosti, aj migranti, aby pokračovali ďalej do Európy.

Výzvy, výzvy, samé výzvy

Napriek spomínaným návrhom z talianskej a francúzskej politickej kuchyne sa konkrétny výsledok z Palerma neočakával. Summit jeho účastníci chápali skôr ako „krok k budúcej politickej stabilizácii krajiny“. Skutočným problémom, ako upozornil Antonio Tajani, predseda Európskeho parlamentu, však ostáva tón komunikácie Bruselu s Tripolisom. V tejto súvislosti server Foreign Brief poznamenal, že konferencia je „obrazom rivality vnútri únie“. V záverečnej deklarácii sa tak účastníci summitu "zmohli“ iba na výzvu na úplné a čo najrýchlejšie vytvorenie mechanizmov garantujúcich bezpečnosť v Tripolise založenej na zmene dislokácie pravidelnej armády a polície, ktoré zamenia ozbrojené skupiny. Z Palerma zároveň zaznelo, že „líbyjský scenár“ sa už nikdy nesmie zopakovať.

Zrkadlo vývoja v Líbyi

Po zvrhnutí a zavraždení dlhoročného líbyjského lídra plukovníka Muammara Kaddáfího v roku 2011 je krajina v chaose. Líbya prestala byť jednotným štátom. Likvidácia Líbyjskej džamáhiríje priniesla archaizáciu krajiny, spôsobila návrat k tradičným formám existencie. Ešte v lete 2015 mocenské ťahanice využila skupina napojená na radikálov z tzv. Islamského štátu s vlastnými cieľmi. Európske štáty aj USA, ktoré podporovali prevrat v Líbyi, sa zmohli iba na výzvy na zdržanlivosť. Súčasný vývoj sa negatívne odzrkadľuje nielen na zastavení dodávok ropy a plynu do Európy. Po zvrhnutí Kaddáfího režimu totiž prestala platiť dohoda Ríma s Tripolisom, podľa ktorej Líbyjčania zabránia ilegálnej migrácii z afrického kontinentu do Európy. Výsledkom bola rastúca vlna utečencov aj obetí, ktoré skončili a dodnes končia vo vodách Stredozemného mora. Dodnes o moc bojujú viaceré ozbrojené skupiny, ale hlavne dve vlády – jedna na východe podporovaná Líbyjskou národnou armádou (LNA) generála Chalífa Haftara, ktorá neuznáva druhý kabinet premiéra Fajíza Sarradža v Tripolise podporovaného OSN. Obe vlády majú vlastný parlament, centrálnu banku a ropnú spoločnosť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
63 debata chyba
Viac na túto tému: #Líbya #severná Afrika #Muammar Kaddáfí