Napriek tomu si Izrael ponechal otvorené zadné dvierka v podobe pokynu bezpečnostného kabinetu zvolaného ministrom obrany Avigdorom Liebermanom, pre ktorého to však bolo málo. Výsledkom bola jeho demisia.
„Pokračujte v operáciách v pásme Gazy podľa potreby,“ informovala panarabská televízia Al-Džazíra. Podľa The Times of Israel príkaz padol po takmer sedemhodinovom rokovaní. V podobnom duchu reagovali aj Palestínčania, ktorí vyhlásili, že v prípade pokračujúcej operácie proti pásmu Gazy budú opätovne raketami ostreľovať juhoizraelské mestá Ber-Ševa, Ašdod a Aškelon.
Najväčšia výmena údermi
Za dvadsaťštyri hodín – od pondelka od 16.30 približne do 17.00 v utorok – vypálilo hnutie Hamas na izraelské územie 460 rakiet a mínometných striel. Podľa Izraela väčšinu z nich ešte pred dopadom zlikvidoval protiraketový systém Železná kupola. Izrael vzápätí reagoval útokom na 160 objektov v pásme Gazy. Po tom, čo armáda vopred upozornila tam žijúcich obyvateľov na chystanú operáciu. Aj preto obete na ľudských životoch boli relatívne neveľké. Napriek tomu išlo o najväčšiu výmenu ozbrojených úderov od čias vojny v roku 2014, ktorá trvala 50 dní.
Foto: ČTK/AP
Najnovší ozbrojený konflikt, nielen podľa palestínskej agentúry WAFA, vypukol po tom, čo minulú nedeľu izraelskí vojaci v civilnom vozidle prenikli do mesta Chan-Junis v pásme Gazy. Palestínčania to odhalili a príslušníci ozbrojenej zložky hnutia Hamas spustili paľbu. Podľa Palestínskeho informačného centra výsledkom bolo sedem mŕtvych Palestínčanov vrátane jedného z veliteľov hnutia Hamas. Zranenie utrpelo aj 28 Palestínčanov. Podľa izraelského portálu NEWSru Israel všetci siedmi zabití boli príslušníkmi organizácie Islamský džihád alebo Výborov ľudového odporu. Na druhej strane Izrael informoval o smrti podplukovníka M., príslušníka špeciálnej jednotky.
Času na záchranu je málo
„Srdce mi začne rýchlejšie biť, keď počujem zvuk sirény. Stáva sa, že niet ani času dobehnúť do krytu a ostáva len modliť sa,“ cituje server Kommersant Žeňu Nicinovú, obyvateľku dedinky Nativ-cha-Asara, ležiacej priamo na hranici s pásmom Gazy. Pred niekoľkými rokmi raketa zasiahla aj jej dom. Tentoraz explodovala v blízkosti domu, v ktorom žije jej syn. V juhoizraelskom meste Aškelon, blízko hranice s pásmom, majú obyvatelia 30 sekúnd na záchranu. Podľa svedkov v utorok to nebolo ani toľko.
„Boli sme v spálni, keď zaznela siréna. Vzápätí sa ozvali explózie. Stihol som akurát prikryť ženu a deti,“ citujú novinári Ruslana. Napokon sa nemali ani kde skryť. V jeho dome totiž neexistuje tzv. bezpečná izba s oceľovými okenicami. Dnes je už povinnou výbavou v izraelských domoch. Raketa napokon zasiahla byt nad Ruslanom. Iróniou osudu je, že, jediný, kto zahynul, bol Palestínčan, ktorý pracoval v Izraeli bez pracovného povolenia. Informoval o tom polícia. Celkove hospitalizovali 12 osôb. „V čase útoku som bola v práci a keď som sa vrátila domov, tak ma čakal úplne zdevastovaný byt,“ vraví jeho obyvateľka.
Najnovší ozbrojený palestínsko-izraelský konflikt zanechal stopy aj na vnútropolitickej scéne. Minister obrany Avigdor Lieberman považovaný za jedného z jastrabov v kabinete, podal v stredu popoludní demisiu na post, ktorý zastával od 30. mája 2016. „Dôvodom môjho odstúpenia je kapitulácia pred terorom,“ zhrnul rozhodnutie dnes už exminister obrany. Podľa izraelských médií nesúhlas s prímerím vyslovili minimálne štyria ministri.
„BR OSN by mala niečo urobiť“
Izrael uvalil blokádu na pásmo Gazy v roku 2007. Neskôr sa pripojil aj Egypt. Obe krajiny krok odôvodňovali „bezpečnostnými záujmami“. Pásmo je najhustejšie obývaným územím na svete. Žijú v ňom asi dva milióny obyvateľov, ktorí majú nedostatok pitnej vody aj elektriny. Od marca tohto roku si protesty na hranici s Gazou vyžiadali okolo 200 mŕtvych Palestínčanov, ktorých zastrelili. Nepomohla ani kritika OSN. Neúspechom sa skončilo aj utorkové neverejné rokovanie BR OSN o násilí v palestínskom pásme Gazy. Podľa AFP sa podľa očakávania členovia nedokázali dohodnúť na jednotnom postoji ku kríze. Väčšina z nich sa zmohla iba na konštatovanie: „BR OSN by mala niečo urobiť.“ Konajú tak okrem iného preto, lebo akúkoľvek snahu riešiť problém a kritizovať Izrael už roky vetujú USA.
Liebermanove dôvody odstúpenia
V stredu oznámil, že to boli:
- Katarská dodávka pohonných hmôt do pásma Gazy, ako aj 15. miliónov dolárov v hotovosti „adresovaných rodinám teroristov“.
- Nezákonná evakuácia beduínskej osady Chan al-Achmar ležiacej medzi Maale Adumim a Jeruzalemom.
- Nesúhlas s prímerím v rámci operácie v Gaze, ktorú považoval za prvoradú.
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok z denníka Pravda.