Politické usporiadanie týchto štátov je výrazne odlišné, vo väčšine z nich stále vládnu demokratické systémy. Ako však pripomenul komentátor denníka Financial Times Gideon Rachman, dianie v Brazílii môže byť udalosťou globálneho významu a zatiaľ poslednou kapitolou v pokračujúcom príbehu o deštrukcii liberálnych noriem a raste populizmu.
Rachman to napísal ešte pred víťazstvom Bolsonara v druhom kole brazílskych prezidentských volieb. Krajne pravicový kandidát v ňom so ziskom viac ako 55 percent hlasov koncom októbra porazil súpera zo Strany pracujúcich Fernanda Haddada.
Spojí krajnú pravicu?
"Dá sa povedať, že Bolsonarovu výhru privítajú mnohí predstavitelia krajnej pravice mimo Brazílie. Ale v tomto momente sa on takmer výlučne sústredí na dianie doma. Bolsonaro ako dlhoročný člen parlamentu aj počas prezidentskej kampane venoval len málo času medzinárodným vzťahom,“ uviedol pre Pravdu expert na Latinskú Ameriku Tom Long z Warwickej univerzity.
Podľa odborníka to však Bolsonarovo pôsobenie v prezidentskom kresle môže do istej miery zmeniť. "Podobne, ako to bolo s inými takýmito lídrami, očakávam, že sa bude rýchlo snažiť nájsť niekoho, koho obviní z problémov Brazílie. Ako pohodlný terč sa núka Venezuela. Naopak, Trump bude Bolsonarov užitočný rétorický spojenec. Nie je však jasné, či títo dvaja majú nejaké hlboké spoločné záujmy, na ktorých by mohli postaviť zmysluplnú spoluprácu. Niečo podobné sa dá očakávať v prípade talianskej Ligy alebo maďarského premiéra Viktora Orbána. Vzájomne na seba môžu poukazovať, že sú legitímni, ale ich skutočná spolupráca bude obmedzená,“ myslí si Long. "Na druhej strane mnoho lídrov v regióne aj globálne sa bude snažiť zachovať si od Bolsonara odstup, pretože by ich kritizovali stredoľavicové strany, a okrem toho viacerí doma čelia vlastným krajne pravicovým a nacionalistickým vyzývateľom,“ tvrdí odborník.
Foto: Reuters, PILAR OLIVARES
"Po celom svete sme svedkami odmietania liberálnej demokracie a Brazília je toho ďalším príkladom. Dialo sa to pred zvolením Bolsonara a bude to pokračovať. Bez Brazílie alebo s Brazíliou,“ reagoval pre Pravdu Riordan Roett, profesor Programu latinskoamerických štúdií na Univerzite Johnsa Hopkinsa. "Bolsonarovo víťazstvo je brazílskym rozhodnutím poslať preč starých korupčných politikov, snahou riešiť ekonomickú krízu, zlepšiť verejné služby a podobne. Sú to veľmi náročné ciele. Bolsonaro bude potrebovať podporu v kongrese. Nebude to mať ľahké vzhľadom na počet strán a verejnú mienku. Získal 55 percent hlasov, ale 45 percent Brazílčanov bolo proti nemu,“ pripomína Roett.
Je otázne, či má Bolsonaro okrem radikálnej rétoriky a urážok a vyhrážok na adresu kritikov aj nejaký plán, ako riadiť krajinu. Je obhajca vojenskej diktatúry, ktorá ovládala Brazíliu v rokoch 1964 až 1985. Krajne pravicový mesiáš, ktorý má spasiť štát a voličov nespokojných po rokoch vládnutia ľavice, sedel v kongrese 27 rokov. Podľa televízie France 24 však za ten čas predložil len dva zákony. Brazília sa iba pomaly spamätáva z recesie, ale Bolsonaro priznáva, že ekonomike príliš nerozumie. Nastavenie finančnej politiky bude mať na starosti budúci minister hospodárstva Paulo Guedes.
Rozklad slušného správania
Ako teda bude vyzerať Bolsonarova vláda? Očakáva sa, že sa obklopí viacerými predstaviteľmi armády. Schvaľuje mučenie, politickej oponentke povedal, že vyzerá tak, že by ju ani neznásilnil, a radšej by mal mŕtveho syna ako syna homosexuála. Je miláčik podnikateľských kruhov veľkého agrobiznisu, lebo vôbec nedbá na ekologický rozmer politiky. Masové pľundrovanie amazonského pralesa však môže mať nedozerné dosahy pre celú planétu.
"Nie je ťažké vidieť v Bolsonarovi hrozbu pre brazílsku demokraciu. Stačí, ak sledujeme jeho vlastné slová a nedávne vyjadrenia. Počas kampane sa vyhrážal kritikom násilím alebo exilom,“ vyhlásil Long.
Sean Burges z Austrálskeho národného centra pre latinskoamerické štúdie vníma Bolsonara najmä ako nepriamu hrozbu pre brazílsku demokraciu. „Jeho rétorika a správanie povzbudili zlovoľnejšie elementy, ktoré konajú, ako sa im zachce. Boli sme svedkami násilných útokov proti kritikom Bolsonara. Ešte horšie je vidieť, ako polícia vstúpila na univerzitnú pôdu, aby rozpustila prednášky a semináre týkajúce sa fašizmu a totalitarizmu. Skutočnou výzvou pre brazílsku demokraciu bude, ako sa vyrovná s rozkladom slušného správania vo verejnom a v súkromnom živote spoločnosti, ktorý sprevádzal Bolsonarovu kampaň,“ uviedol Burges.
Profesor Patricio Navia z čílskej Univerzity Diega Portalesa však verí, že krajina to môže zvládnuť. „Ako všetci, aj ja som znepokojený. Bolsonaro si však zaslúži šancu. Uvidíme, ako sa bude správať. V prípade, že sa odchýli od demokratických pravidiel a noriem, som si istý, že sa od neho Brazílčania odvrátia,“ tvrdí odborník na Latinskú Ameriku, ktorý pôsobí aj na Newyorskej univerzite.