Zrútená nádej
"Niekde medzi Karpatmi, Dunajom a Vltavou svitla nádej, že nenormálny režim sa dá zmeniť. Ale 21. augusta 1968 sa táto nádej zrútila. Čo cítili ľudia Československa, sme cítili aj my. Rozhodli sme sa, že Čechov a Slovákov musíme podporiť,“ vyhlásil pre Pravdu Bulhar Alexander Dimitrov.
Pred viac ako 50 rokmi bol študentom Sofijskej univerzity Svätého Klimenta Ochridského. Spolu s priateľmi Eduardom Genovom a Valentinom Radevom sa snažili upozorniť na situáciu v Československu. Veď do invázie vedenej Sovietskym zväzom sa zapojili aj bulharskí vojaci, ktorých vyslal režim Todora Živkova.
Traja študenti sa rozhodli vyjadriť solidaritu s Čechmi a so Slovákmi, ktorí protestovali proti invázii. V septembri 1968 vyrobili a rozposlali verejnosti v Sofii a Plovdive asi 200 letákov s textom: Vojská bábky Živkova preč z ČSSR!
Dimitrov, Genov a Radev sa o niekoľko týždňov snažili túto akciu zopakovať. Dozvedeli sa, že proti invázii sa konala demonštrácia aj na Červenom námestí v Moskve. Študenti vzápätí na to vyrobili letáky s textami: Päť sovietskych komunistov demonštrovalo na Červenom námestí, čo robíš ty? a Päť sovietskych občanov, ktorí prejavili solidaritu s ČSSR, dostalo ťažké tresty. Ľudia, bdejte!
"Začali sme vyrábať letáky ako dobrí konšpirátori. Roznášali sme ich, ale keď sme zistili, že na nás nasadili udavača, uvedomili sme si, že náš protest sa blíži ku koncu. Zatkli nás,“ spomína Dimitrov.
Bulharské protesty proti invázii v Československu nie sú veľmi známou kapitolou histórie. Dimitrovovi však v septembri udelil slovenský prezident Andrej Kiska štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža III. triedy, občiansky druh. Rovnaké dostali aj Genov a Radev, bohužiaľ, obaja už in memoriam.
Poďakovanie za odvahu
Minulý týždeň vyznamenanie osobne odovzdal Dimitrovovi slovenský veľvyslanec v Bulharsku Manuel Korček. Za zosnulých otcov ho prevzali synovia Eduarda Genova a Valentina Radeva.
"Pripomínať si udalosť, akou bola okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy pred 50 rokmi, je smutné, ale všetci vieme, nakoľko je to nutné. Tí, ktorí zažili túto tragickú udalosť osobne, si spomenuli na prežitý pocit zrady a beznádeje, pocit bezmocnosti a osamelosti. Vtedy sme sa nemali ako dozvedieť, že nie sme tak beznádejne osamelí. Že niekde v iných štátoch, kde ľudia žili v rovnakej neslobode ako my, s nami nielen súcitia, ale sú schopní vyjadriť svoj nesúhlas s pošliapaním ľudských práv a slobody. A to aj za cenu vlastnej slobody,“ povedal pri príležitosti odovzdávania vyznamenaní veľvyslanec Korček. "Alexander Dimitrov, Eduard Genov a Valentin Radev, mladí chlapci, študenti Sofijskej univerzity, o ktorých vtedy u nás nikto nevedel. A hoci odvtedy uplynulo mnoho rokov a dvaja z nich už nie sú, žiaľ, medzi nami, som rád, že môžeme im a ich rodinám vysloviť našu vďaku a úctu,“ uviedol slovenský ambasádor.
Dimitrov pripomína, aké ťažké je podvoliť sa totalitnej moci tým, ktorí z nej neprofitujú. "Po zatknutí nás vylúčili z Komsomolu a z univerzity a odsúdili,“ hovorí. Genov dostal trest päť rokov väzenia, Dimitrov tri roky a Radev dva. Po odvolaní im tresty mierne znížili na 3,5 roka, 2 roky a 1 rok a 2 mesiace.
"Režim dobre vedel, že medzi mladými ľuďmi a bulharskou inteligenciou vzbudzuje všetko, čo sa deje v Československu, sympatie a dokonca entuziazmus. Napriek silnej kontrole médií, ľudia vedeli sledovať západné rozhlasové stanice ako Slobodná Európa a BBC. Aj Rádio Belehrad a Rádio Skopje boli zdrojmi pre bulharskú verejnosť, lebo lídri v susednej Juhoslávii sa pozerali so sympatiami na snahy Alexandra Dubčeka a jeho spolupracovníkov vybudovať socializmus s ľudskou tvárou,“ reagoval pre Pravdu bulharský historik Stefan Dečev, ktorý vyučuje na Juhozápadnej univerzite v Blagoevgrade a Sofijskej univerzite.
Podľa odborníka sa Živkovov režim opieral o totalitné metódy kontroly. "Nebol prekvapený, že študenti negatívne vnímali inváziu do Československa a účasť Bulharska na nej. Ale režim nečakal, že mladí ľudia prekonajú strach a pokúsia sa niečo urobiť,“ tvrdí Dečev. "Študenti počas vyšetrovanie zdôraznili, že chceli zmyť hanbu z Bulharska za to, že sa podieľalo na okupácii. Preto to bol veľký čin odvahy. Nepochybujem, že budúce generácie sa stotožnia s troma študentmi. Nie s režimom, vojakmi a tými, čo sa snažili o vlastnú záchranu, keď kritizovali protestujúcich,“ uviedol Dečev.
Historik hovorí, že po vyznamenaní od Slovenska a Česka je najvyšší čas, aby demonštrantov ocenilo aj Bulharsko. "Týmto spôsobom môžeme opäť požiadať o odpustenie. Aj osobne by som oň chcel poprosiť vlasť Alexandra Dubčeka. V tom čase bol môj strýko vojakom a patril k bulharským jednotkám, ktoré plnili rozkazy,“ povedal Dečev.
Protestoval by aj dnes
Dimitrova po prepustení z väzenia nútene vysťahovali na vidiek. Podobný osud čakal aj Genova, ktorý sa začiatkom roku 1988 podieľal na založení Nezávislej spoločnosti pre ľudské práva. Režim ho internoval v obci Michalkovo a potom vyhostil z Bulharska. Genov sa usadil v Spojených štátoch, kde pred deviatimi rokmi zomrel. Radev mohol po odpykaní trestu zo zdravotných dôvodov ukončiť štúdium. Zomrel v roku 1995.
"Bol to podlý čin veľkého bratského národa, ktorý kruto potrestal malý bratský štát. Predsa sa však vtedy začal proces, ktorý vyvrcholil v roku 1989 pádom režimu,“ myslí si o okupácii Dimitrov. A hoci má 71 rokov, postavil by sa proti nespravodlivosti opäť. "Ak by som mal dnes protestovať proti niečomu v podmienkach demokracie, demonštroval by som proti používaniu násilia vo všetkých jeho formách, ako aj proti nehoráznej úrovni korupcie v našej krajine,“ dodal Dimitrov.