Foto: Ivan Majerský, Pravda
Komenský razil zásadu škola hrou, tento princíp si osvojili aj v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore. K hre o potravinách pridali aj prirodzenú súťaživosť detí. Do šiesteho ročníka súťaže Hovorme o jedle, ktorá sa stala aj veľkou spoločenskou diskusiou idúcou naprieč rodinami žiakov, učiteľov a výzvou pre množstvo sponzorov, sa zapojilo tohto roku 452 základných škôl, vidieckych aj mestských.
Minulý piatok dorazili do bratislavského hotela Carlton, ktorý poskytol svoje veľkolepé priestory deťom, najlepšie tímy žiakov, učiteliek a učiteľov. Deti, ktoré písali eseje o čare jedla, maľovali a fotografovali ho, sa na chvíľu premenili na veľké hviezdy jedného z najlepšie prosperujúcich biznisov sveta – potravinárstva. Škoda len, že slovenskému sa neveľmi darí a zmeniť by to mohlo práve najmladšie pokolenie.
Aj o tom hovoril Emil Macho predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Jeden príklad, kde rýchlo potrebujeme zmeniť skóre: v školských jedálňach sa síce podáva často hydina, ale len 20 percent z nej pochádza zo Slovenska. A to vieme, že hydinové mäso dovážané zo sveta nie je ani čerstvé a má iks zdravotných vrúbkov. Ako to zmeniť? Ministerstvo pôdohospodárstvo urobilo tohto roku špeciálne semináre pre vedúcich jedální, spustilo Národný potravinový katalóg, prostredníctvom ktorého by si mali školské jedálne objednávať čerstvé slovenské potraviny.
Ide o zdravú rodinu
Tlak na zdravé potraviny môžu vyvolať aj deti, ich rodičia a škola. Dá sa to vôbec po rokoch, keď výživa a jedlo v školách neboli vôbec v centre pozornosti? Dá a máme na to viac než dosť dôvodov. Dorastá nám generácia detí, ktorá sa málo hýbe, ale zato výdatne je, a to často nezdravé jedlá. Posledná správa z minulého týždňa je alarmujúca: Až desať percent slovenských detí má cukrovku druhého typu. Prečo? „Lebo veľa detí nezdravo je, priveľa vysedávajú za počítačmi a málo športujú,“ vysvetlila Lucia Sosková z Úradu verejného zdravotníctva.
Foto: Aneta Rambalová, ZŠ Beňadovo
Recept, ako zmeniť neuspokojivý stav, sformulovali do vtipného dvojveršia žiaci zo ZŠ na Malinovského ulici v Partizánskom: „Hýbať sa a zdravo jesť/ pôjdu kilá dole hneď.“ Porota, ktorá vyhodnocovala najlepšie slohové práce, maľby a fotografie, sa poriadne zapotila, veď musela prejsť nie stovky, ale tisícky prác. Najlepším mladým žurnalistom umožnili v kongresovej sále predniesť ich pohľad na jedlo, polia, sady, zvieratá a slovenskú kuchyňu. Naše deti sú veru vnímaví a bystrí pozorovatelia.
Piatak Jakub Veverka zo ZŠ Sedlica v Prešovskom kraji napísal napríklad: „Milí hladoši, nečakajte, kým nám jedlo a láska vychladne.“ A jeho rovesník zo ZŠ Važecká v Prešove Nikolas Majcher v príspevku Pirohy o tri rohy pridal názor, ako je dôležité pomáhať mame pripraviť jedlo, pri ktorom sa zíde celá rodina, „aby náš domov rozvoniaval láskou, hoci aj slivkovou“. Všimnime si: naše deti túžia nielen po dobrých pravých jedlách starých mám, ale tiež po láske a pohode, ktorú jedlo, pripravené aj ich rukami, pomáha vytvoriť.
A tak téma deficitu slovenských potravín nenápadne pripomenula aj iný deficit súčasnej doby – obyčajnej a vzácnej lásky, ktorá sa nedá kúpiť, ale dá sa „dopestovať“ v rodinách ako chutné a čerstvé slovenské potraviny na našich poliach. Musíme však chcieť. Ako, to ukázali žiaci zo ZŠ Gelnica.
Foto: Katka Ďurišová, ZŠ Horná Ždaňa
Gelnická škola, ktorú vedie riaditeľka Bibiana Krajníková, sa tretí raz po sebe stala najlepšou školou vo veľkej hre Hovorme o jedle. Škola získala prvé miesto po tretí raz a spolu s ním aj odmenu 330 eur, čo jej umožní vymeniť tretí sporák v experimentálnej školskej kuchyni, kde sa deti učia pripravovať jedlá. „Vyrovnali sme sa Petrovi Saganovi a chceli by sme vyhrať aj o rok, lebo potrebujeme vymeniť ešte jeden sporák,“ podotkla položartom polovážne Bibiana Krajníková.
Gelničanom teda motivácia nechýba. „O našej doline hovoria všetci, že je hladová, ale v skutočnosti skrýva nádhernú prírodu, je tu zdravé životné prostredie, ktoré žičí výrobe kvalitných potravín,“ povedala Bibiana Krajníková. Mimochodom, pravú slovenskú bryndzu vyrábajú v neďalekej mliekarni v Kluknave.
Vlastnou hlavou a rukami
Gelnická škola má veľký ovocný sad. Predmet Technika v ňom vyučuje učiteľka fyziky Adela Mervová. Keď padá jablko zo stromu, vysvetlí žiakom Newtonov gravitačný zákon. „Máme veľa rómskych detí, ale nielen ony najlepšie chápu veci, keď sa objasňujú na príkladoch. Zvládneme fyziku a ešte aj oberieme jablká, v škole ich spoločne premeníme na detskú výživu. Tú predáme a za výťažok idú naše deti do školy prírody,“ rozpovie, ako to chodí na ZŠ v Gelnici Adela Mervová.
Na strednom Slovensku v Hornej Ždani neďaleko Žiaru nad Hronom majú 50-ročný ovocný sad. Šiestačka Katka Ďurišová v ňom nafotila svoje spolužiačky pri zbere jabĺk. Druháčky Miška a Laurinka neskrývajú radosť z plného koša jabĺk. Je to najlepšie školské ovocie, aké sa na Slovensku dá dorobiť – nie je z profesionálneho, ale zo školského sadu a podáva sa cez veľkú dopoludňajšiu prestávku všetkým deťom.
Naše deti sú šikovné, učenlivé a vedia pracovať, keď ich do práce vieme pritiahnuť. A to dnes býva problém, o to cennejší sú učitelia a učiteľky, ochotní pracovať s deťmi nad rámec svojich povinností. Profesor Jozef Bíreš, šéf veterinárnej a potravinovej správy, vysvetlil deťom, ako sa na Slovensku kontrolujú potraviny. Možno deťom nič nehovorí fakt, že potravinoví inšpektori ročne urobia 50-tisíc kontrol, dôležitejšie je, že pochopili, že systém sa začína kontrolou na poli a v maštali, pokračuje v mliekarni či mäsozávode a končí v obchode.
Profesor Bíreš vyzval deti, aby sa neváhali prihlásiť na štúdium poľnohospodárskych a potravinárskych odborov. To, čo dnes poľnohospodárstvu veľmi chýba, je mladá vzdelaná mládež. Deti zo škôl, ktoré sa zapojili do súťaže Hovorme o jedle, ukázali, že máme veľký rezervoár talentov, ktoré môžu, keď ich podchytíme, prispieť k oživeniu výroby domácich potravín.
Chce to pravda ešte jednu maličkosť, ktorú si veľmi dobre uvedomuje predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej samosprávy Emil Macho: „Musíme otvoriť farmy, mlynári mlyny, pekári pekárne, aby sme získali dorast na svoju stranu. Deti musia uvidieť na vlastné oči, ako padá zrno do pôdy, ako sa doja kravy, melie múka a pečie chlieb. Len tak vznikne puto k pôde a potravinám, ktoré sa na nej rodia.“