Bohatšia Ukrajina by určite prospela východu Slovenska

Existencia Východného partnerstva umožňuje, aby EÚ venovala pozornosť šiestim štátom nachádzajúcim sa východne od únie ako celku, zdôraznila v rozhovore pre Pravdu Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa pre susedské vzťahy a rozširovanie Európskej komisie, ktorá je v diplomatických kruhoch európskej zahraničnej politiky najvyššie postavená Slovenka.

24.11.2018 08:00
debata
Katarína Mathernová
Katarína Mathernová Katarína Mathernová

Východné partnerstvo bude mať na jar 2019 desiate výročie. Dosiahlo doteraz to, čo sa od neho očakávalo, alebo prinieslo menej, ako sa predpokladalo?

Určite to bude príležitosť na oslavu a zároveň dôvod zamyslieť sa, ako sa dá dobre a ešte lepšie pokračovať. Východné partnerstvo je užitočné práve kvôli priestoru, ktorý vytvára na spoluprácu s touto pre nás dôležitou časťou Európy. Bez neho by bol dnes tento región nestabilnejší, chudobnejší, menej demokratický a ruský vplyv by tu bol ešte výraznejší. To by nebolo dobré ani pre Európu a už vôbec nie pre Slovensko. Hodnotenie Východného partnerstva však závisí aj od uhla pohľadu a očakávaní, ktoré si jednotlivé štáty EÚ alebo partnerské krajiny od neho sľubovali.

V akom zmysle?

Spokojní sú tí, ktorí od projektu očakávali bližšiu spoluprácu s úniou. Nespokojní môžu byť tí, čo sa nádejali, že Východné partnerstvo je predsieň samotného členstva v EÚ. Východné partnerstvo nepredstavuje formálny prístupový proces do rodiny krajín EÚ, na tom momentálne zhoda v únii nie je. Hoci pre Slovensko, ktoré susedí na východe s Ukrajinou, by bližšie spojenie s krajinami Východného partnerstva určite bolo výhodou.

Prečo nie je zhoda?

Na jednej strane stojí fakt, že otázka budúceho rozširovania EÚ je momentálne veľmi citlivá. Únia prešla a prechádza viacerými krízami, ktoré musela a musí riešiť, a zároveň musí riešiť nutnú reformu rozhodovacích procesov, ktoré boli stanovené v dobe, keď mala EÚ oveľa menej členov. Takže na prístup ďalších krajín sa musí aj vnútorne adaptovať. A tiež sú v prístupovom procese najskôr krajiny západného Balkánu. Na druhej strane je fakt, že názory medzi členskými štátmi EÚ na Rusko sú dosť rozmanité. Viaceré štáty nechcú dráždiť ruského medveďa, ktorý považuje niekdajšie krajiny Sovietskeho zväzu za sféry svojho vplyvu.

Keby Ukrajina mala energetickú efektívnosť na úrovni Bulharska, ktoré v tomto smere pritom tvorí najslabší článok v EÚ, nemusela by dovážať ani kvapku plynu!

Čo by ste zvlášť vyzdvihli v oblastiach, kde je únia nápomocná?

Myslím si, že celková politická, finančná a technická podpora šiestich krajín Východného partnerstva zo strany EÚ je veľmi významná. Samozrejme, že sa jej miera líši od krajiny ku krajine. Veľké prostriedky venujeme ekonomickému rozvoju, vrátane malých a stredných podnikov, infraštruktúre, otázkam právneho štátu a boja proti korupcii, ako aj podpore neziskových organizácií či vzdelávaniu. Napríklad populárny projekt výmeny študentov Erasmus známy aj na Slovensku podporujeme aj vo vzťahu k východným partnerom. A osobne som venovala veľa času aj otázke energetickej efektívnosti, či už na Ukrajine, v Gruzínsku, Arménsku či Bielorusku.

Prečo venujete pozornosť práve tejto oblasti?

Krajiny Východného partnerstva sú oblasťou s najvyššou spotrebou energie na obyvateľa na svete, kvôli kombinácii svojich klimatických podmienok a obrovskej neefektívnosti pri spotrebe energie. Kvôli tomu je zvýšenie energetickej efektívnosti kľúčovou strategickou výzvou tohto regiónu. Uvediem to na príklade: Keby Ukrajina mala energetickú efektívnosť na úrovni Bulharska, ktoré tvorí najslabší článok v EÚ, nemusela by dovážať ani kvapku plynu!

Súvisí to zrejme s plytvaním tejto suroviny…

Samozrejme, veď plytvanie bolo povýšené priam na verejnú politiku počas komunizmu. Všetci si predsa pamätáme vykurované chodby na úradoch, ako aj vykurované byty na 25 stupňov Celzia a regulovanie teploty otváraním okien! Toto dedičstvo komunizmu aj nás opúšťalo len veľmi pomaly. V niekdajšom Československu sa pred rokom 1989 stavalo podobne ako vo vtedajšom Sovietskom zväze. Vychádzalo sa z toho, že plyn bol veľmi lacný. Na Slovensku už dlhší čas zatepľujeme budovy a konečne sa to začína robiť aj na Ukrajine.

Nepochybne málokto vie na Slovensku, že v Moldavsku pôsobí ako vedúci Zastúpenia Európskej komisie slovenský diplomat Peter Michalko. Stal sa prínosom v Kišiňove?

Výber pána Michalka za šéfa delegácie EÚ bolo správne rozhodnutie. Pre človeka na takom poste je dôležité, aby sa vyznal v problematike a aby bol jazykovo vybavený. Michalko pracoval ako diplomat v Kišiňove v minulosti v období 2007 – 2011, takže pozná väčšinu súčasných moldavských kľúčových politikov, pričom plynule hovorí po rumunsky a rusky. Aj jeho príklad ukazuje, že Slovensko má špičkových ľudí, ktorí spoluutvárajú zahraničnú politiku únie.

Aký zmysel má Východné partnerstvo pre Arménsko, Azerbajdžan a Bielorusko, čo sú krajiny, ktoré neprejavujú záujem o členstvo v únii?

Treba si predsa uvedomiť, že je v záujme EÚ, a teda aj Slovenska, aby sme mali na východ od nás stabilné a prosperujúce krajiny. Buď bude EÚ aktívne podporovať stabilitu vo svojom susedstve, alebo bude k nám z nášho okolia prenikať nestabilita. Je preto je pre EÚ dôležité s týmito krajinami úzko spolupracovať a podporovať ich napriek tomu, že záujem o vstup do únie nemajú. A samozrejme toto platí o to viac pri krajinách, ktoré podpísali Asociačnú dohodu s EÚ a o vstup do únie majú aktívny záujem. Ide o Gruzínsko, Moldavsko, a najmä o nášho suseda – Ukrajinu. Tá by mala ľudí na Slovensku zaujímať najviac.

S čím to súvisí?

Veľmi sa poteším, keď si ľudia u nás uvedomia – radoví občania aj politici – že najlepší spôsob, ako pozdvihnúť východné Slovensko, ktoré dlhodobo, počas mnohých vlád, zaostáva najmä za západnou časťou štátu, je mať prosperujúcu Ukrajinu. Je to faktor, ktorý môže viac pozdvihnúť tento región, ako rôzne ekonomické rozhodnutia prijímané v Bratislave.

Viete byť konkrétna?

Samozrejme. Spomínate si, ako kedysi vyzeralo Dolné Rakúsko, spolková krajina Rakúska za slovenskými hranicami?

Zaostalá vidiecka oblasť s mestečkom Hainburg.

…a ako sa to postupne zmenilo? Slovenky a Slováci tam nechávajú čoraz viac peňazí, tie dediny a mestečká vyzerajú úplne inak ako kedysi. Som presvedčená, že podobne by to vyzeralo na východe Slovenska, keby sa veľmi darilo susednej Ukrajine, pričom verím, že je schopná výrazne napredovať.

Východné partnerstvo

  • Je to osobitná východná dimenzia Európskej susedskej politiky. Cieľom Východného partnerstva je posilniť politické pridružovanie a hospodársku integráciu šiestich partnerských krajín východnej Európy a Zakaukazska. Ide o tieto štáty: Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina.
  • Rezort slovenskej diplomacie prízvukuje, že Východné partnerstvo znamená významný evolučný krok vo vývoji susedskej politiky EÚ. Považuje ho za jednu z priorít zahraničnej politiky Slovenskej republiky.
Summity Východného partnerstva sa konajú každé... Foto: SITA/AP
Východné partnerstvo, Jean-Claude Juncker, Petro Porošenko Summity Východného partnerstva sa konajú každé dva roky. Na snímke z novembra 2017 predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker (vpravo) víta v Bruseli ukrajinského prezidenta Petra Porošenka.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Východné partnerstvo #Katarína Mathernová