Vučič: Priština posiela policajtov na Srbmi osídlený sever Kosova

Srbský prezident Aleksandar Vučič dnes vyhlásil, že v popoludňajších hodinách sa dali do pohybu dve kosovské policajné jednotky a smerujú na Srbmi osídlený sever Kosova. Uviedli to srbské médiá a rakúska agentúra APA. Priština informácie doteraz nepotvrdila.

22.11.2018 16:42
Kosovo, Srbsko, polícia Foto:
Kosovský policajt.
debata (13)

Správa prichádza v čase zvýšeného napätia medzi Belehradom a Prištinou. Kosovo v stredu uvalilo s okamžitou platnosťou stopercentné clá na dovoz srbského tovaru. Zjavne išlo o odvetu Prištiny za to, že Kosovo nebolo v utorok v Dubaji prijaté za člena medzinárodnej policajnej organizácie Interpol, o čo sa Belehrad intenzívne zasadzoval.

Podľa Vučiča má plán vyslania kosovských policajtov na sever Kosova dva ciele – ovládnuť strategicky položenú priehradu Gazivode, ktorá zásobuje vodou podstatnú časť krajiny, a tiež získať kontrolu nad nelegálnymi hraničnými priechodmi medzi Srbskom a Kosovom. Podľa najvyššieho srbského predstaviteľa chce Priština zrejme zabrániť nárastu pašeráckych aktivít potom, čo uvalila stopercentnú colnú prirážku na srbské výrobky.

Na území severne od rieky Ibar, kde žije väčšina kosovských Srbov, má Priština len obmedzenú moc a naďalej tam fungujú niektoré srbské inštitúcie. Cez zelenú hranicu medzi Kosovom a Srbskom sa v minulosti často nelegálne prevážal najrôznejší tovar.

Pôsobenie kosovsko-albánskych policajných jednotiek v severnom Kosove je pre Belehrad vysoko citlivou záležitosťou. V roku 2011 sa vláda v Prištine pokúsila obsadiť hraničné priechody Jarinje a Brnjak, aby zabezpečila prísnejšiu kontrolu a plnenie vtedajšieho obchodného embarga na srbský tovar. To miestnych Srbov rozhorčilo. Postavili barikády na priechodoch a jeden z nich vypálili. Pri incidentoch bol zabitý jeden kosovský policajt. Kontrolu nad priechodmi potom prevzali vojaci KFOR.

Vítaní na severe nie sú ani kosovsko-albánski politici. Tento rok v auguste vyvolala pobúrenie miestnych Srbov aj Belehradu návšteva kosovského prezidenta Hashima Thaciho. Jeho sprievod vtedy tvorili členovia kosovských špeciálnych policajných jednotiek, čo Srbi označili za provokáciu a snahu narušiť prebiehajúci dialóg medzi Belehradom a Prištinou o normalizácii vzťahov.

Na sociálnych sieťach dnes obiehajú snímky, na ktorých kosovskí Albánci pália na hraniciach srbské výrobky. Srbský prezident tieto scény odsúdil a prirovnal ich k „páleniu židovských kníh v nacistickom Nemecku“.

V roku 2008 kosovskí Albánci vyhlásili jednostranne nezávislosť Kosova, ktorú síce uznalo niečo vyše polovice členských štátov OSN, ale nie Srbsko. Stanovisko Belehradu podporuje najmä Rusko, ale napríklad aj Čína a päť členov EÚ, medzi ktorých patrí aj Slovensko.

Priština sa intenzívne snaží podporiť svoju nezávislosť prijatím do prestížnych medzinárodných organizácií a inštitúcií. V prípade OSN, UNESCO a Interpolu sa jej to nedarí. Srbské vedenie vyvíja rovnako intenzívne diplomatické úsilie s opačným cieľom – kosovským Albáncom zámer prekaziť. Belehrad v prípade členstva v Interpole tvrdí, že vláde „takzvaného kosovského štátu“ nejde o väčšie zapojenie do medzinárodnej spolupráce v boji proti zločinu, ale len o posilnenie svojho mezinárodno-politického statusu.

13 debata chyba
Viac na túto tému: #Srbsko #Kosovo #Aleksandar Vučič
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy