Podľa ministerstva vnútra usporiadali „žlté vesty“ viac ako 1 600 podujatí. Najväčší protest sa konal na parížskej triede Champs-Elysées, kde bolo v priebehu dňa 8 000 ľudí. Manifestácia tam však nebola povolená a pri stretoch polície s účastníkmi bolo podľa televízie BFMTV zranených dvadsať ľudí, pričom jeden demonštrant utrpel ťažké zranenie ruky. Na mieste už údajne zostáva len 400 účastníkov protestu.
Demonštranti sa Champs-Elysées údajne presunuli z miesta vyhradeného pre protest pri Eiffelovej veži. Dav pred policajným kordónom postupne narastal a s ním rástlo aj napätie, až vypukli strety. „Žlté vesty“ na slávnej parížskej triede celý deň stavali barikády, ktoré následne zapaľovali. Polícia rozháňala davy slzotvorným plynom aj vodnými delami.
Prezident Macron večer vo vyhlásení na twitteri poďakoval polícii za odvahu a profesionalitu a odsúdil prejavy násilia. „Hanba tým, ktorí ich (policajtov) napádali. Hanba tým, ktorí napádali ďalších občanov a novinárov. Hanba tým, ktorí sa snažili zastrašovať volených zástupcov. V republike nie je miesto pre takéto násilie,“ napísal.
Minister vnútra Christophe Castaner uviedol, že v celom Francúzsku bolo zadržaných 130 účastníkov protestov, z toho 42 v Paríži. „Právo demonštrovať patrí medzi základné práva. Právo narušovať, prekážať a ničiť bude systematicky trestané,“ povedal Castaner na tlačovej konferencii. Na akcii žltých viest sa podľa ministerstva vnútra v podvečer zúčastnilo 106 301 ľudí.
Minister z vyprovokovania stretov obvinil „ultrapravicových buričov“, ktorí zareagovali na výzvu šéfky krajne pravicového Národného združenia. Marine Le Penová sa totiž v piatok pozastavovala nad tým, prečo by francúzsky ľud nesmel demonštrovať na Champs-Elysées. Proti výroku ministra sa ihneď ohradila s tým, že na násilie nikdy nevyzývala.
Denník Le Monde však uvádza, že číslo ministerstva vnútra nemožno brať ako úplne exaktné, pretože „v prípade hnutia tohto druhu je ťažké stanovovať účasť“. Aktuálne údaje však svedčia o menšej mobilizácii, než akú Francúzsko zažilo na začiatku protestov „žltých viest“ 17. novembra. Vtedy sa večer hovorilo o 282 710 protestujúcich a viac ako 200 zranených.
Hnutie žltých viest nemá vodcu, ani sa nehlási k žiadnej politickej strane. Jeho členovia protestujú proti ekonomickým reformám prezidenta Emmanuela Macrona a najmä proti plánovanému zvýšeniu spotrebnej dane na ropné produkty, ktoré by spôsobilo nárast cien pohonných hmôt. Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že väčšina Francúzov považuje protesty za opodstatnené, francúzska vláda však zatiaľ ústupky nepripúšťa.
Web FranceInfo v rozsiahlom materiáli opísal, že hnutie žltých viest nevyvoláva napätie len v uliciach Paríža, ale aj vo vnútri rodín či medzi priateľmi. Téma vraj Francúzov rozdeľuje do nezmieriteľných táborov. „Keď si moji kamaráti, ktorí sú za Macrona, uvedomili, že som sa pridal k hnutiu a že sa hodlám zúčastniť na blokádach, prijali to veľmi zle,“ uviedol napríklad 22-ročný automechanik.