Aký je postup pred vyhlásením vojnového stavu?
Proces sa skladá z troch etáp. V prvej Rada bezpečnosti a obrany štátu navrhuje prezidentovi zhodnotiť možnosť vyhlásenia vojnového stavu. Čo sa aj stalo. Nasleduje rozhodnutie prezidenta formou prezidentského dekrétu. Následne má parlament dva týždne na potvrdenie kroku hlavy štátu. Vzápätí dekrét prezidenta zverejnia všetky médiá.
Ako dlho môže trvať vojnový stav?
Ide o osobitný právny režim, ktorý sa vyhlasuje v krajine alebo na určitom jej území v prípade hrozby agresie či útoku. Vyhlasuje sa na určitý čas, ale prezident ho môže zrušiť.
Aké obmedzenia prináša opatrenie?
Prezidentský dekrét určuje zoznam práv a slobôd občanov, ktoré vyhlásený stav obmedzuje. Parlament môže schváliť dekrét bez zmeny, s čiastočnými úpravami alebo s odporúčaniami a výnimkami. Vojnový stav vylučuje akékoľvek štrajky, masové zhromaždenia a akcie. Môže obsahovať aj zákaz vychádzania, osobitný režim cestovania do a z miest a dedín, obmedzenie voľného pohybu osôb, ako aj pohyb dopravných prostriedkov. Armáda má právo kontrolovať dokumenty a v prípade potreby kontrolovať veci, dopravné prostriedky, batožinu a náklad, služobné miestnosti, ako aj byty občanov. Vyhlásený stav obsahuje aj možnosť zákazu činnosti politických strán a spoločenských organizácií v prípade, že znamenajú riziko pre suverenitu a národnú bezpečnosť Ukrajiny.
Kto bude riadiť krajinu?
Vedenie štátu preberá vojenské velenie, ktoré spoločne s orgánmi výkonnej moci, vojenskými administráciami, ako aj orgánmi miestnej samosprávy implementujú opatrenia nového právneho režimu.
Bude mobilizácia?
Podľa prezidenta vojnový stav neráta s okamžitou mobilizáciou. Ráta sa však s pohotovosťou v prvom rade vojenských záloh.
Aký dosah bude mať vyhlásenie vojnového stavu na prezidentské voľby?
Počas spomínaného obdobia sa nesmú konať. Týka sa to volieb prezidenta, nového zloženia parlamentu, ale aj parlamentu autonómnej republiky Krym, ale aj volieb do miestnych samospráv. Zakázaný je aj plebiscit, ako aj zmeny v ukrajinskej ústave či v ústave krymskej autonómnej republiky. Po skončení vojnového stavu má parlament 90 dní na stanovenie nového termínu hlasovania. Najbližšie prezidentské voľby sú naplánované na 31. marca 2019. Teda po skončení platnosti vojnového stavu, ktorý má trvať 60 dní. Predvolebná kampaň sa má začať 90 dní pred samotným hlasovaním. Teda 31. decembra. Vyhlásenie vojnového stavu ju tak odkladá minimálne o mesiac neskôr.
Aký osud očakáva médiá, čo s vlastníctvom?
Vojnový stav umožňuje v prípade potreby aj donucovacou formou siahnuť na vlastníctvo štátu, ale aj súkromných aj komunálnych firiem s cieľom obrany. Opatrenie sa vzťahuje aj na činnosť polygrafických podnikov, vydavateľstiev, televíznych kanálov, novín, ako aj kultúrnych inštitúcií. Existuje aj možnosť zakázať informovanie pomocou internetovej siete.