Krymská ombudsmanka Ljudmila Lubinová odhadla, že zvyšných deväť Ukrajincov privezú na súd v stredu. Poslednú skupinu tvoria traja zranení, o ktorých väzbe budú sudcovia rozhodovať v Kerči, kde sú Ukrajinci hospitalizovaní. Po ošetrení budú podľa ruských médií prepustení z nemocnice do konca týždňa.
Edem Semedljajev, advokát Oleha Melnyčuka, kapitána zadržanej ukrajinskej lode Jany Kapu, spravodajcovi Rádia Sloboda povedal, že posádka lode pri výsluchu akúkoľvek vinu odmietla a poprela, že by loď narušila ruské teritoriálne vody. Pri zadržaní ruskí vojaci Melnyčuka údajne bili, mučenie Ukrajinec poprel.
Ukrajinská tajná služba a vojenská prokuratúra dnes naopak obvinila osem Rusov, ktorí sa na nedeľňajšom incidente podieľali, z napadnutia ukrajinských námorníkov. Podozrievajú ich tiež z „prípravy, rozpútania a vedenia agresívnej vojny“, alebo z „úkladnej vraždy“. Po obvinení budú od ruskej justície žiadať, aby podozrivých, medzi ktorými sú náčelníci pohraničnej správy a pobrežnej stráže ruskej tajnej služby FSB na Kryme či kapitáni strážnych lodí, vzala do väzby.
Kerčský prieliv, kde v nedeľu k ozbrojenému konfliktu došlo, je síce otvorený, ale ukrajinské obchodné plavidlá rovnako ako v minulosti čakajú dlho na ruské povolenie na plavbu pod krymským mostom. Podľa serveru denníka Ukrajinská pravda čaká na povolenie 20 ukrajinských obchodných lodí vezúcich náklad do ukrajinského prístavu Mariupol v Azovskom mori. Niektoré z nich už čakajú takmer dva týždne.
Ruská tajná služba FSB dnes zverejnila text písomného pokynu, ktorý ruskí vojaci údajne našli na palube jednej zo zadržaných ukrajinských lodí. V rozkaze sa vraj uvádza, že ukrajinský vojenský konvoj má podniknúť cestu do Azovského prístavu Berďansk cez Kerčský prieliv tajne, mimo dohľadu ruských vojenských lodí a pobrežnej stráže.
Severoatlantická rada vyzvala Rusko, aby zaistilo slobodu plavby v Azovskom mori
Severoatlantická rada (NAC), najvyšší politický orgán Severoatlantickej aliancie, v utorok večer vydala vyhlásenie k situácii v Azovskom mori, kde došlo k zvýšeniu napätia medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou.
„Vzhľadom na to, že Rusko použilo vojenskú silu proti Ukrajine v blízkosti Azovského mora a Kerčského prielivu, spojenci z NATO vyzývajú Rusko, aby zabezpečilo neobmedzený prístup do ukrajinských prístavov a povolilo slobodu plavby,“ uvádza sa vo vyhlásení NAC, v ktorej má každý členský štát Aliancie jedného zástupcu.
Podľa stanoviska Severoatlantickej rady nebolo opodstatnené, aby Rusko použilo vojenskú silu proti trom ukrajinským lodiam a posádkam týchto plavidiel. Rada v tejto súvislosti vyzvala Moskvu, aby bezodkladne prepustila zatknutých ukrajinských námorníkov na slobodu a odovzdala zadržané lode.
„Vyzývame na pokoj a zdržanlivosť. Opätovne zdôrazňujeme našu plnú podporu suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznávaných hraníc a teritoriálnych vôd,“ uvádza sa vo vyhlásení NAC, ktoré je totožné s pondelňajším prejavom generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga. Vo vyhlásení sa tiež spresňuje, že výstavba a čiastočné otvorenie mosta ponad Kerčský prieliv, za čím stojí Rusko, predstavuje ďalšie porušenie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny.
Šéf Aliancie sa v utorok v bruselskom sídle NATO stretol s predsedom ukrajinského parlamentu (Najvyššej rady) Andrijom Parubyjom, po ich rokovaní však nenasledovala tlačová konferencia s novinármi.
USA vyzvali Európu k väčšej podpore Ukrajiny a tlaku na Rusko
Spojené štáty vyzvali svojich európskych spojencov k väčšej pomoci Ukrajine v jej boji proti agresívnej politike Ruska. Ministerstvo zahraničia USA dnes poukázalo na potrebu tvrdšieho presadzovania európskych protiruských sankcií a odporučilo prehodnotiť podporu, ktorú Európa poskytuje budovaniu plynovodu Nord Stream 2.
„Mnoho štátov vyhlásilo sankcie proti Rusku za jeho správanie sa na ukrajinskom Kryme. Nie všetky tieto sankcie sa ale plne uplatňujú. To je jedna z vecí, v ktorých by Európa mohla urobiť viac,“ vyhlásila na tlačovej konferencii ministerská hovorkyňa Heather Nauertová. Európske krajiny by mali poskytovať Ukrajine väčšiu podporu, uviedla ďalej. „Spojené štáty Ukrajinu silne podporujú a chceli by sme, aby aj ostatné krajiny urobili viac,“ konštatovala Nauertová.
Veľa slov podľa hovorkyne medzi USA a Európou tiež padlo o plynovode Nord Stream 2, ktorý má priviesť ruský plyn do Európy mimo ukrajinské územie. Druhá vetva plynovodu smerujúceho do Nemecka vyvolala tvrdý odpor Ukrajiny, ale aj kritiku Poľska a ďalších krajín. Spojené štáty nedávno varovali, že by mohli uvaliť sankcie na spoločnosti, ktoré sa na stavbe plynovodu Nord Stream 2 podieľajú.
Únia chce sprísniť sankcie voči Rusku
Európska únia možno bude musieť sprísniť sankcie proti Rusku, uviedol podľa agentúry Reuters spojenec nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. „Zatiaľ sa nevedú žiadne rokovania o prísnejších sankciách, ale všeobecne by som to nevylučoval,“ povedal predseda zahraničného výboru Spolkového snemu Norbert Röttgen (CDU) v rozhlasovom rozhovore.
„Podľa môjho názoru takéto správanie nemôže zostať bez následkov a nemyslím si, že by sa malo hovoriť, že ďalšie sankcie nebudú,“ dodal Röttgen.
Nemecký minister zahraničia Heiko Maas navrhol spoluprácu Nemecka, Francúzska, Ruska a Ukrajiny s cieľom vyriešiť aktuálne napätie medzi Moskvou a Kyjevom po víkendom konflikte. Nemecko a Francúzsko už v roku 2015 vyrokovali dohodu na ukončenie násilia na východe Ukrajiny, ktorá sa však z veľkej miery nedodržiava. Zástupcovia oboch európskych mocností sa s ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi stretli za uplynulé roky viackrát v rámci takzvanej normandskej štvorky.
Maas v utorok v Berlíne vyzval Rusko a Ukrajinu, aby prejavili „čo najväčšiu možnú zdržanlivosť a spolupracovali na riešení v rámci normandského formátu“. „Musíme spraviť všetko pre deeskaláciu, aby sme zabránili tomu, aby sa z tejto krízy stala ešte vážnejšia kríza pre bezpečnosť v Európe,“ zdôraznil minister.
Poľský prezident a estónsky minister sankcie podporujú
Poľský prezident Andrzej Duda dnes vyhlásil, že Poľsko je pripravené pridať sa k prípadnému sprísneniu sankcií voči Rusku. K uvaleniu ďalších sankcií proti Rusku vyzval Európsku úniu aj estónsky minister obrany Jüri Luik.
„Ak budú takéto medzinárodné popudy, a ak budú naozaj vyhlásené napríklad ďalšie sankcie, Poľsko sa určite do týchto iniciatív zapojí, pretože sme pripravení na všetko, čo by mohlo viesť k ukončeniu tohto konfliktu,“ odpovedal Duda počas návštevy Bulharska na otázku novinárov ohľadom sprísnenia sankcií proti Rusku.
Duda podľa poľských médií nepochybuje o tom, že v konflikte je Rusko agresorom a že okupuje ukrajinské územia.
„Umierajú ľudia, panuje obrovské znepokojenie ohľadom bezpečnosti. Nepochybujem o tom, že je potrebné urobiť všetko preto, aby sa problém vyriešil,“ zdôraznil poľský prezident podľa serveru Onet. „Ťažko môžeme prejsť k bežnému programu potom, čo sa stalo. Je nevyhnutné obnoviť poriadok a konflikt zmierniť. Vyzývame na rešpektovanie medzinárodného práva. Rusko musí prepustiť zajatých námorníkov a vrátiť zhabané ukrajinskej lode,“ dodal.
„Sme pripravení podporiť sprísnenie sankcií. Sankcie sú pravdepodobne najpresvedčivejším spôsobom, ako dať ruskému vedeniu najavo, že to myslíme vážne,“ povedal estónsky minister Luik podľa agentúry Reuters na konferencii v Berlíne. Vyslovil tiež názor, že posledné udalosti by mohli ešte viac skomplikovať diskusiu o stavbe plynovodu Nord Stream 2, teda druhej vetvy privádzajúcej ruský plyn do Nemecka po dne Baltu.
Telefonát s Putinom i Porošenkom
Sama Merkelová podľa Kremľa telefonicky hovorila o situácii s ruským prezidentom. Vladimir Putin uviedol, že je „vážne znepokojený“ ukrajinským rozhodnutím vyhlásiť vojnový stav v dôsledku nedeľňajšieho incidentu v Kerčskom prielive, a vyjadril nádej, že Berlín dokáže odradiť Kyjev od „ďalších nepremyslených krokov“, citovala agentúra AFP zo správy Kremľa. Dúfa tiež, že nemecká líderka bude apelovať na Kyjev, aby nekonal neuvážene.
Ruský prezident pripísal incident ukrajinským „provokáciám“ a „hrubému porušeniu medzinárodného práva“ ukrajinskými plavidlami.
Merkelová o krízovej situácii hovorila v pondelok telefonicky s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenko. Povedala mu, že jej krajina urobí všetko pre to, aby sa napätie medzi Ukrajinou a Ruskom uvoľnilo. „Vyjadrila znepokojenie nad eskaláciou ruskej ozbrojenej agresie,“ uviedol web prezidenta Porošenka v správe o telefonáte.
Vojnový stav
Ukrajinský parlament v pondelok schválil výnos prezidenta Porošenka o vyhlásení vojnového stavu po dobu tridsiatich dní v desiatich ukrajinských pobrežných a pohraničných regiónoch. Týmto krokom Kyjev zareagoval na nedeľňajší incident v Kerčskom prielive medzi Čiernym a Azovským morom.
Ruskí pohraničníci tam zajali tri lode ukrajinského vojenského námorníctva a 24 námorníkov. Podľa ruskej tajnej služby ukrajinské plavidlá na ruské lode namierili svoje palubné zbrane ako prvý, na ruskú varovnú paľbu vraj Ukrajinci nereagovali. Kyjev taký scenár odmieta a označuje ruskú akciu za nevyprovokovaný a zákerný útok. Vyhlásenie vojnového stavu podľa Porošenka neznamená vyhlásenie vojny.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v utorok varoval, že vyhlásenie stanného práva na Ukrajine by mohlo vyústiť do eskalácie násilia na separatistickom východe Ukrajiny.
Erdogan vyzval Ukrajinu a Rusko na dialóg
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval Rusko a Ukrajinu, aby svoj aktuálny spor vyriešili prostredníctvom dialógu. Ankara si podľa neho želá, aby sa Čierne more, ktoré obmýva aj turecké brehy, stalo „morom mieru“, informovala agentúra AP.
Turecko, ktoré udržiava úzke vzťahy s Ruskom i Ukrajinou, chce podľa Erdogana pokračovať v spolupráci s oboma krajinami.
„V čase, keď svet čelí vážnym hrozbám, by nás potešilo vidieť Rusko a Ukrajinu stáť pri sebe, nie proti sebe,“ povedal Erdogan v prejave k členom tureckej vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).