Koľko ľudí bude môcť o odškodnenie požiadať a celková výška sumy zatiaľ nie sú jasné. Holandské železnice po nemeckej okupácii krajiny v máji 1940 poslúchli nariadenie nacistov a deportovali do tábora Westerbork vyše stotisíc Židov. Za deportácie im nemecké okupačné úrady platili. Milióny vyplatených guldenov pochádzali zo zhabaného židovského majetku. „Nemci platili a železnice zabezpečovali dostupnosť vlakov a to, že pôjdu načas,“ povedal Dirk Mulder z múzea vo Westerborku. Podľa odhadov hrubý zisk železníc v prepočte na dnešnú menu bol asi 2,5 milióna eur.
„Je to čierna kapitola v dejinách našej krajiny a našej spoločnosti,“ uviedli v utorok na svojich stránkach holandské železnice. Tie sa síce už v roku 2005 za svoj podiel na holokauste oficiálne ospravedlnili, odškodnenie však vtedy neponúkli. Financovali skôr rôzne projekty, ktoré pripomínajú hrôzy holokaustu.
Najnovšie rozhodnutie prišlo po tom, čo spoločnosti pohrozil žalobou Holanďan Salo Muller. Jeho rodičia, ktorí pochádzali z Amsterdamu, boli deportovaní do Westerborku a odtiaľ do Auschwitzu, kde boli zavraždení. „Toto rozhodnutie pre mňa znamená, že železnice pochopili, že utrpenie mnohých Židov sa neskončilo. Preto som rád, že železnice uznávajú, že zaplatia z morálnych dôvodov,“ povedal Muller v reakcii na rozhodnutie železníc.
Podrobné plány na odškodnenie by mala teraz vypracovať odborná komisia. Tá má okrem iného stanoviť aj presné kritériá, na základe ktorých budú môcť tí, čo prežili, alebo pozostalí požiadať o odškodnenie. „Tento výbor nájde spôsob, ako môžeme zabezpečiť finančnú pomoc tým, ktorých sa to týka,“ uviedol šéf železníc Roger van Boxtel.
Podľa agentúry AFP sa do tranzitného tábora Westerbork dostalo počas druhej svetovej vojny približne 107-tisíc zo 140-tisíc holandských Židov. Nacisti ich potom deportovali ďalej na východ do iných vyhladzovacích a koncentračných táborov – do Auschwitzu, Sobiboru, Bergen-Belsenu alebo Terezína. Medzi tými, čo boli deportovaní do tábora vo Westerborku, bola aj Anna Franková.