Kauza sa týka neslávne známeho vydieračského softvéru zvaného SamSam, vďaka ktorému iránski hackeri získali za takmer tri roky od zhruba 200 obetí vyše šesť miliónov dolárov. Finančné straty dotknutých inštitúcií predstavovali podľa ministerstva financií celkovo vyše 30 miliónov dolárov.
Pre útok musela napríklad v roku 2016 presbyteriánska nemocnica v Hollywoode prestať prijímať pacientov a vlani museli prerušiť činnosť súdy a väčšina mestských úradov v Atlante. Hackeri, ktorí podľa agentúry AP zrejme nemajú väzby na vládu v Teheráne, od roku 2016 využívali bezpečnostné trhliny v počítačoch, do ktorých na diaľku nainštalovali škodlivý softvér. Ten zašifroval dáta užívateľov. Výmenou za ich odblokovanie hackeri požadovali platbu v Bitcoinoch.
Námestníčka ministra financií pre boj s terorizmom Sigal Mandelkerová vo vyhlásení uviedla, že americké sankcie cielia na „obchodníkov s digitálnymi menami, ktorí umožnili iránskym kybernetickým hráčom profitovať z digitálnych vydieračských platieb, ktoré získali od svojich obetí“.
Irán je podľa Mandelkerovej stále viac izolovaný a prahne po amerických dolároch. Preto je kľúčové, aby obchodníci s kybernetickými menami a ďalší poskytovatelia služieb týkajúcich sa digitálnych mien sprísnili svoje postupy voči týmto nezákonným praktikám.
Podľa Reuters je nepravdepodobné, že by sa obvinení Iránci, ktorí sú zrejme vo svojej vlasti, dostavili k americkému súdu. Spojené štáty totiž nemajú s Iránom uzavretú zmluvu o vydávaní občanov.