Szijjártó na tlačovej konferencii po rokovaniach s Vitorinom povedal, že pakt „migráciu skôr podporuje, než aby sa usiloval o zamedzenie takéhoto procesu“. Pakt by sa, podobne ako záväzné kvóty EÚ, „prakticky rovnal pozvaniu“, povedal podľa agentúry MTI Szijjártó. Šéf maďarskej diplomacie dodal, že aj v krajinách EÚ je okolo 30 miliónov až 35 miliónov ľudí, ktorých životné „podmienky by ich mohli ľahko motivovať k opusteniu svojej vlasti“.
„Nebudeme platiť za kurzy pre migrantov, … nebudeme skrývať, že masová migrácia bude mať vážne bezpečnostné dôsledky a neposkytneme migrantom rovnaké služby ako Maďarom, ktorí platia dane,“ zdôraznil Szijjártó.
Minister však doplnil, že Maďarsko by mohlo s IOM spolupracovať pri takých témach, ako je pomoc pri návrate prenasledovaných blízkovýchodných kresťanov späť domov alebo v boji proti pašerákom ľudí.
Maďarsko dalo medzi prvými krajinami sveta najavo, že migračný pakt, ktorý sa má podpísať na konferencii 10. a 11. decembra v Maroku, neprijme. Nepodpísať dokument sa rozhodli napríklad aj Česko, USA, Rakúsko, Poľsko, Izrael, Bulharsko či Austrália. Väčšinou im vadí, že dokument, hoci právne nezáväzný, stiera rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou.
Autori deklarácie si sľubujú okrem iného lepší boj proti pašerákom a obchodovaniu s ľuďmi. Pakt vyzýva k poskytnutiu kapacít pre presídlenie desiatich percent celkového počtu utečencov vo svete ročne. Vládam neupiera právo vrátiť osoby, ktorým bol zamietnutý azyl a ktoré sa v krajine zdržiavajú nelegálne.
Rokovania o globálnom pakte vyvolala migračná kríza v Európe v roku 2015, označovaná za najväčšiu utečeneckú krízu od druhej svetovej vojny. Podobu paktu pôvodne tento rok v júli schválilo vyše 190 štátov OSN.