Rusi sa pokúšali predať zbrane vyradené maďarskou armádou, vrátane protitankových a protileteckých, hoci vedeli, že záujemcovia ich chcú použiť proti americkým helikoptéram nasadeným proti narkobiznisu, informoval portál Direkt36.hu. Súčasťou dohodnutého obchodu v hodnote dvoch miliónov dolárov mal byť aj dovoz kokaínu do Európy.
„Spojené štáty sú sklamané, že maďarská vláda sa rozhodla vydať Ľubišinovcov do Ruska,“ citovala agentúra Reuters hovorkyňu ministerstva zahraničných vecí USA Heather Nauertovú. Podľa nej totiž neexistujú záruky, že Rusov v ich vlasti postavia pred súd. „Maďarsko je partnerom a priateľom Spojených štátov, ale toto rozhodnutie vyvoláva otázky ohľadne oddanosti Maďarska záväzku v oblasti spolupráce pri vymáhaní práva. Toto rozhodnutie nie je v súlade s naším partnerstvom v oblasti presadzovania práva, podkopáva prácu, ktoré naše agentúry v tomto prípade spoločne vykonali, a robí život občanov Spojených štátov, Maďarska a sveta menej bezpečným,“ dodala Nauertová.
Ľubišinovcov, ktorí sa usadili v Maďarsku v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, zadržali v novembri 2016 príslušníci protiteroristického útvaru maďarskej polície (TEK) vďaka pasci, ktorú na obchodníkov so zbraňami nastražila americká protidrogová agentúra DEA. Agenti DEA zachytili kontakt Rusov s tureckým sprostredkovateľom, vystupujúcim v mene mexického drogového kartelu, namiesto Mexičanov s Ľubišinovcami sami uzavreli fingovaný obchod, informoval Direkt36.hu. Kontrakt dojednávali na Cypre i v iných krajinách a ešte pred jeho spečatením navštívili aj sklad v Maďarsku, kde Rusi svoj arzenál držali.
Američania ihneď po zatknutí Ľubišinovcov požiadali o ich vydanie. Na prvom vypočutí v rámci extradičného konania na otázku, či súhlasia s vydaním do USA, otec i syn odpovedali záporne. Podľa ich advokáta Róberta Fridmana to bolo pochopiteľné, lebo v Spojených štátoch by im hrozilo doživotné väzenie a pokuta vo výške 10 miliónov dolárov. V rámci zdržiavacej taktiky si Ľubišinovci podali žiadosť o azyl. Tú maďarské úrady síce zamietli, ale kým ju posudzovali, o vydanie svojich občanov požiadalo aj Rusko. Podľa Fridmana to jeho klientov prekvapilo. „Pripravovali sa na to, že ich vydajú do USA a už si našli aj amerického obhajcu,“ povedal pre Direkt36.hu maďarský advokát.
S vydaním zatknutých Rusov maďarský súd súhlasil. Kladne však posúdil súčasne obe žiadosti, americkú i ruskú. V tejto situácii právo posledného slova pripadlo maďarskému ministerstvu spravodlivosti. S maďarským ministrom sa niekoľkokrát neúspešne pokúsil konzultovať jeho americký kolega, László Trócsányi sa však nedal ovplyvniť a napokon rozhodol na základe štátnej príslušnosti zatknutých v prospech ruskej žiadosti.
Vláda Viktora Orbána kritiku zo strany USA odmietla. „Ruských obchodníkov so zbraňami zadržali maďarské orgány. O ich vydaní rozhodol minister spravodlivosti na základe súdneho rozhodnutia v súlade s príslušnými predpismi a medzinárodnými dohodami,“ citoval portál 444.hu hovorcu vlády Zoltána Kovácsa, ktorý si neodpustil pichľavú poznámku: „Za uplynulých päť rokov Maďarsko sa obrátilo na Spojené štáty v deviatich prípadoch so žiadosťou o vydanie, z ktorých americké úrady osem odmietli.“
Kým vo Washingtone zavládlo sklamanie, v Moskve, naopak, rozhodnutie Budapešti privítali. „Nevedno, čo viedlo Maďarsko k tomu, že odmietlo vydať do USA dvoch ruských občanov,“ napísal na sociálnej sieti vplyvný senátor za vládnu stranu Jednotné Rusko Flanc Klincevič. „V každom prípade rád by som veril, že bol vytvorený precedens. "Vari po prvý raz dal niekto Spojeným štátom na vedomie, že ich pokusy rozšíriť svoju jurisdikciu na celý svet nezodpovedajú princípom civilizovaných medzinárodných vzťahov – ani v politickej, ani v právnej rovine,“ dodal ruský senátor.