„Pre veľa ľudí, regiónov a dokonca krajín je to už dokonca otázka života a smrti,“ uviedol Guterres pred zástupcami z takmer 200 štátov, ktorý sa zúčastňujú na každoročnom podujatí, tentoraz v Katoviciach. Podľa generálneho tajomníka OSN sa nevyvíja dostatočne rýchle úsilie na „zabránenie nezvratnému a katastrofickému rozvratu klímy“.
Na otvorení konferencie vystúpil aj poľský prezident Andrzej Duda, ktorý bránil využitie vlastných prírodných zdrojov, v prípade Poľska uhlia. Podľa neho to nie je v rozpore s ochranou klímy a s pokrokom pri ochrane klímy.
Agentúra AP pripomína, že Poľsko stále získava 80 percent svojej energie z uhlia. Avšak tento objem plánuje do roku 2030 znížiť na približne 50 percent – čiastočne prostredníctvom uplatnenia moderných, čistých technológií.
Dvojtýždňová konferencia je zameraná na vytvorenie pravidiel financovania a plnenia záväzkov, ktoré vyplývajú z parížskej klimatickej dohody z roku 2015. Cieľom parížskej klimatickej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím – s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia.
Úvod Konferencie OSN o zmene klímy sa nesie v znamení protestov
Poľské mesto Katovice bude od pondelka na dva týždne dejiskom Konferencie OSN o zmene klímy (COP24), ktorá sa koná v čase varovaní pred pokračujúcim globálnym otepľovaním. Každoročné podujatie za účasti zástupcov takmer 200 štátov bude tentoraz zamerané na vytvorenie pravidiel financovania a plnenia záväzkov, ktoré vyplývajú z parížskej klimatickej dohody z roku 2015, informovala agentúra DPA.
Pondelkovému oficiálnemu otvoreniu konferencie COP24 v hornosliezskej metropole predchádzali demonštrácie za opatrenia na ochranu klímy v rôznych európskych mestách. Desaťtisíce ľudí vyšli cez víkend do ulíc Berlína, Kolína nad Rýnom či Bruselu, aby spoločne vyzvali na zmenu v smerovaní energetickej politiky.
Cieľom parížskej klimatickej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím – s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia.
Podľa aktuálnych zistení Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) však úroveň skleníkových plynov v ovzduší dosiahla opäť rekordnú úroveň a v prípade pokračovania tohto trendu môžu svetové teploty do konca 21. storočia vzrásť o tri až päť stupňov.
Snahy o zastavenie otepľovania planéty sa týkajú prevažne obmedzenia emisií tzv. skleníkových plynov v čo najkratšom čase. Prisľúbené kroky vo svete však zatiaľ zďaleka nepostačujú, konštatovala DPA.
Cieľom parížskej dohody je obmedziť emisie skleníkových plynov po roku 2020 a naviazať tak na starší Kjótsky protokol, dohodnutý v roku 1997. Americký prezident Donald Trump v roku 2017 oznámil, že Spojené štáty od parížskej dohody odstupujú.
Skupina Svetovej banky v pondelok vyhlásila, že zdvojnásobí príspevky chudobným krajinám, aby sa dokázali pripraviť na dôsledky klimatickej zmeny, a to na 200 miliárd dolárov počas päťročného obdobia. Približne polovica bude pochádzať zo zdrojov samotnej Svetovej banky, zatiaľ čo zvyšná časť sa má získať z iných inštitúcií v rámci tejto skupiny a súkromného kapitálu, uviedla agentúra AP.