Podľa predmetného návrhu zákona, ktorý Kyjev označuje ako urgentný, má byť zmluva zrušená k 1. aprílu budúceho roka. Tento krok „oslobodí Ukrajinu spod záväzkov implementovať daný dokument, ale neovplyvní práva krajiny, povinnosti a právny stav vyplývajúci z implementácie dohody pred jej zrušením,“ uvádza sa vo vysvetlivkách.
Porošenko podpísal 17. septembra prezidentský dekrét, ktorý podporuje rozhodnutie Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU) ukončiť dohodu medzi Moskvou a Kyjevom. Ukrajinský kabinet neskôr nariadil ministerstvu zahraničných vecí, aby do 27. septembra informovalo Rusko a medzinárodné organizácie o zámeroch Kyjeva zrušiť uvedenú dohodu.
Ukrajinská vláda tiež dala pokyny rezortom diplomacie, spravodlivosti a hospodárskeho rozvoja, aby zaistili, že kabinet do 22. októbra predloží prezidentovi návrh zákona o zrušení zmluvy. Na základe ukrajinskej legislatívy musí tento dokument teraz schváliť parlament.
Rusko a Ukrajina podpísali danú zmluvu v máji 1997. Dokument, ktorý vstúpil do platnosti v apríli 1999 na dobu desať rokov, sa môže automaticky predlžovať na ďalšie desaťročné obdobie, ak ani jedna strana nevznesie námietky.
Zmluva zakotvuje záväzky neohrozovať jeden druhého
Zmluva zakotvuje strategické partnerstvo medzi oboma krajinami a vzájomné záväzky neohrozovať bezpečnosť druhého. Zmluva takisto stanovuje nedotknuteľnosť existujúcich spoločných hraníc.
V októbri tohto roku vypršala lehota, v rámci ktorej mohli obe strany oznámiť svoje plány na predĺženie zmluvy o ďalších desať rokov, alebo vysloviť kritiku ohľadom bilaterálnej zmluvy.
Oba štáty oficiálne uznali vzájomné hranice a upevnili princípy strategického partnerstva a rešpektovania územnej celistvosti. Po anexii Krymu Ruskom a začiatku ruskej agresie v Donbase však padli výzvy na ukončenie tejto zmluvy z dôvodu, že Ruská federácia porušila územnú celistvosť Ukrajiny.
Ukrajina presunie k hranici s Ruskom vojenské jednotky, povedal Porošenko
Počas trvania stanného práva na Ukrajine bude posilnená ochrana štátnej hranice s Ruskom ako aj administratívnej hranice s Krymom. Povedal to v pondelok ukrajinský prezident Petro Porošenko. Informáciu priniesla tlačová agentúra Interfax.
Porošenko ďalej vo svojom vyhlásení pri príležitosti začatia fóra „70 rokov Všeobecnej deklarácie ľudských práv: Program dňa pre Ukrajinu“ uviedol, že „budú využité všetky dostupné možnosti, ktoré štátnym orgánom poskytuje stanné právo na to, aby bola posilnená hranica s Ruskou federáciou a administratívna hranica s Krymom“. Budú taktiež „skrátené termíny potrebné na formovanie armádnych brigád, nachádzajúcich sa na jednotlivých základniach“.
Podľa slov Porošenka sú okrem dislokácie dodatočných jednotiek k hranici plánované nové vojenské cvičenia a na územiach, kde bolo zavedené stanné právo, by mala byť uskutočnená aj príprava záložníkov.
Vo svojom prejave pripomenul, že stanné právo je preventívnym opatrením platným 30 dní, ktoré má predísť agresii, prípadne zmierniť jej negatívne následky. Cieľom stanného práva je podľa Porošenka „ochrániť to najdôležitejšie právo, teda právo na život“. Prezident podľa svojich slov dúfa, že stanné právo splní svoj cieľ a nebude nutné ho ďalej predlžovať.
Rusko výrazne posilnilo stavy vojsk na hraniciach, tvrdí Porošenko
Ukrajinské vedenie má informácie o prudkom zvýšení stavu ruských vojsk pozdĺž hranice s Ukrajinou a na okupovanom Kryme. V Kyjeve to dnes vyhlásil prezident Petro Porošenko. Ukrajina podľa neho využije všetky možnosti, aby posilnila obranu svojich hraníc s Ruskom. Kremeľ reagoval obvinením, že Ukrajina vyvoláva napätie kvôli blížiacim sa prezidentským voľbám.
Po incidente vojenských lodí Ukrajiny a Ruska v Kerčskom prielive, na ktorý Kyjev minulý týždeň reagoval vyhlásením vojnového stavu v desiatich oblastiach krajiny, Ukrajina posilnila ochranu kriticky dôležitej infraštruktúry, najmä jadrových a vodných elektrární, povedal prezident. V najbližšom čase budú k posilneniu štátnej hranice presunuté „príslušné jednotky“, povolané budú zálohy a posilnená protivzdušná obrana štátu.
Kremeľ na kroky Kyjeva reagoval novým obvinením, že ukrajinské vedenie zámerne vyvoláva napätie pred prezidentskými voľbami plánovanými na marec budúceho roka. Prezidentský hovorca Dmitrij Peskov dnes zároveň označil za absurdné tvrdenie niektorých ukrajinských politikov, že Moskva chce zabraním ukrajinských prístavov Berďansk a Mariupol vytvoriť koridor medzi Krymom a separatistickým Donbasom.
S informáciou o takýchto plánoch Moskvy prišiel minulý týždeň ukrajinský minister zahraničia Pavlo Klimkin. „Človek nemusí byť Jamesom Bondom, aby pochopil, aké plány má Rusko s Mariupolom a celým pobrežím (Azovského mora),“ povedal Klimkin v ukrajinskej televízii. Podľa stáleho predstaviteľa Ukrajiny v OSN Volodymyra Jelčenka je ruský vpád na Ukrajinu a obsadenie Berďansku a Mariupolu „očividnou hrozbou“.
Peskov dnes tieto výroky označil za „úplne absurdné“ a predpovedal, že s blížiacim sa dátumom ukrajinských volieb sa budú objavovať stále častejšie. „Rusko nikdy žiadne územie nezabralo a žiadne koridory nebudovalo,“ povedal Peskov.
Porošenko v dnešnom prejave vyjadril nádej, že po uplynutí vojnového stavu, vyhlásenom na 30 dní, nebude potrebné v mimoriadnych opatreniach pokračovať. Ide o preventívny krok, ktorý nie je v žiadnom prípade spojený s obmedzovaním ústavných práv a slobôd občanov, zdôraznil.
Na Kerčský incident ukrajinské úrady reagovali tiež zákazom vstupu do krajiny Rusom vo veku medzi 16 a 60 rokov. Kyjevská televízia 112 Ukrajina dnes oznámila, že počet ruských občanov prichádzajúcich na Ukrajinu sa v minulom týždni znížil zhruba na polovicu z 3000 na 1500 denne. Ruské úrady podľa ukrajinskej televízie nevpustili bez udania dôvodu do krajiny 150 Ukrajincov.