Tlak na vyplatenie reparácií sa objavil už dávnejšie, vracia sa znovu, odkedy je pri moci euroskeptická strana Jaroslawa Kaczyńského. „Hovoríme o veľkej sume za vojnové zločiny, zničené mestá, stratu demografického potenciálu našej krajiny,“ povedal začiatkom roka jeho stranícky kolega Arkadiusz Mularczyk pre stanicu Polsat News. Odškodnenie vyčíslil až na 850 miliárd dolárov (USD). O určitom chaose v poľskej predstave pritom napovedá to, že iní politici spomínajú sumu v rozpätí 450 – 500 miliárd USD. Pred dvomi rokmi ministri vnútra a zahraničných vecí vyhlásili, že je to až bilión, čiže tisíc miliárd USD.
Keď býva zle, začnú sa vyťahovať reparácie
Na jeseň tohto roku vstúpil na scénu reparácií opäť prezident Andrzej Duda. Napriek tomu, že túto otázku otvoril už v septembri 2017 a od Nemecka si vypočul, aby na ňu zabudol, pretože bola už dávno dvojstranne vyriešená. „Škody spôsobené počas druhej svetovej vojny neboli nikdy kompenzované,“ uviedol pre denník Bild.
Vyzerá to zjavne tak, že Duda si to politicky načasoval. „Zdá sa, že vládnuca populistická strana Právo a spravodlivosť požaduje reparácie od Nemecka vždy, keď sa veci na domácom politickom fronte dobre nevyvíjajú,“ napísala na portáli stanice Deutsche Welle jej redaktorka Dagmar Engelová.Postreh korešponduje so skutočnosťou.
Keď sa ozval Mularczyk, ktorý šéfuje parlamentnému výboru pre reparácie, Poľsko bolo terčom kritiky zvlášť z Izraela a USA pre zákon, ktorý zaviedol tresty za pripisovanie viny Poliakom za holokaust.
Keď Duda, ktorý je politický odchovanec Kaczyńského, oživil rovnakú tému, bol týždeň odvtedy, čo strana Právo a spravodlivosť nezažiarila v komunálnych voľbách. Získala o päť percent menej voličov v porovnaní s rokom 2015, pričom opozícia hovorila o svojom víťazstve, ktoré ju veľmi posmelilo pri vidine parlamentných volieb plánovaných v roku 2020.
Nacionalistická struna? A veľa Poliakov je proti
Je viac ako sporné, či Kaczyńského táboru stojí vôbec za to snažiť sa naháňať si doma politické body opakovaným vyťahovaním témy reparácií. Spolieha sa na túto agendu zaváňajúcu nacionalizmom napriek tomu, že niekoľko faktov vyznieva proti vládnucej garnitúre.
„Prieskum verejnej mienky v auguste 2017 ukázal, že 51 percent Poliakov odmieta požiadavku na reparácie a súhlasí s ňou 24 percent,“ upozornila vtedy agentúra AFP (zvyšní opýtaní nemali jasný názor). Takmer rok a pol odvtedy Deutsche Welle poukazuje na aktuálne ankety, podľa ktorých závisí odpoveď od podoby otázky. V jednom prípade prevažujú zástancovia reparácií, ale v druhom dokonca viac ako dve tretiny Poliakov to považujú za uzavreté.
Zdá sa, že vládnuca populistická strana Právo a spravodlivosť požaduje reparácie od Nemecka vždy, keď sa veci na domácom politickom fronte dobre nevyvíjajú.Dagmar Engelová, redaktorka stanice Deutsche Welle
Právo a spravodlivosť by chcelo vytiahnuť stovky miliárd eur z nemeckej štátnej kasy napriek tomu, že sa s tým nestotožňuje vplyvná katolícka cirkev v Poľsku. Tamojšia konferencia biskupov vystríhala už pred dvomi rokmi, že doslova zlé rozhodnutia vlády by mohli podkopať vzťahy s Nemeckom.
Neoblomné Nemecko: Všetko je uzavreté
Kritici „reparačnej chamtivosti“ sa pozastavujú nad tým, že poľskí lídri nepochopiteľne, až nebezpečne, rýpu do Berlína. Nemecko totiž prispieva do rozpočtu EÚ obrovskými peniazmi a, naopak, Poľsko každý rok dostáva z európskych zdrojov 6 – 7 miliárd eur, čo znamená, že poberá najviac peňazí spomedzi členských krajín únie.
„Je to nezmyselná hra Varšavy proti Berlínu, ktorá si pritom na pôde Európskej komisie vyrobila vážne domáce problémy porušovaním princípov právneho štátu. Namiesto iracionality by sa politické špičky v Poľsku mali správať racionálne – eliminovať svoje neduhy a na druhej strane namiesto euroskepticizmu venovať energiu na prospech spoločného európskeho projektu,“ poznamenal pre Pravdu nemenovaný vplyvný predstaviteľ z prostredia bruselskej centrály EÚ. Pokiaľ ide o Nemecko, jeho reakcie na výzvy Poľska sú opakovane rovnaké. Berlín sa zakaždým snaží pripomenúť Varšave (v ktorej podľa serveru Politico vládnu nacionalisti), že problém sa bilaterálne vyriešil už v roku 1953 – dohodou medzi Poľskom a vtedajším východným Nemeckom.