Kyjev robí na truc väčšine Ukrajincov

Už teraz však rozdelil Ukrajincov. Vojnový stav sa totiž vzťahuje na 10 pobrežných a pohraničných oblastí, v ktorých podľa ukrajinských prieskumov verejnej mienky nie je obyvateľstvo naklonené súčasnému politickému vedeniu v Kyjeve. Až 70 percent Ukrajincov má záujem o skončenie konfliktu v Donbase rokovaním, ako aj o dialóg s Moskvou. Namiesto toho Kyjev, ako vyhlásil prezident Porošenko, v snahe „zabrániť Rusom vytvoriť súkromné armády bojujúce na ukrajinskom území“, rozhodol, že do krajiny nevpustí ruských mužov vo veku 16 – 60 rokov. Prax prvých dní ukázala, že v „kontrolnej“ sieti uviazli aj ženy. Rusko, ako potvrdil prezident Vladimir Putin, reagovalo "zjednodušením režimu pôsobenia Ukrajincov v Rusku, ako aj vybavovania žiadostí o ruské občianstvo.

„Krajina čelí hrozbe skutočnej vojny s Ruskom,“ reagoval napriek všetkému Porošenko na nedávny incident v Kerčskom prielive. Po tom, čo Rusi zadržali tri lode ukrajinského námorníctva 20 kilometrov od ruského pobrežia a 50 kilometrov juhozápadne od miesta obvyklej dopravnej navigácie neďaleko strategického Krymského mosta. Posádky plavidiel zajali a sú vo vyšetrovacej väzbe v Moskve. Od utorka čelia obvineniu z nezákonného prieniku na ruské územie. Hrozí im až šesť rokov väzenia. Kyjev však od začiatku odmieta vinu a opiera sa pritom o dvojstrannú dohodu z roku 2003 o využívaní Azovského mora a Kerčského prielivu. Podľa dokumentu obe krajiny majú právo vykonávať v týchto vodách kontroly podozrivých plavidiel.

Ako pripomínajú nielen ukrajinskí politológovia, háčik je o. i. v tom, že plaviacich sa Ukrajincov zadržali v medzinárodných vodách, ktoré mali tento status ešte pred pripojením polostrova Krym k Rusku. Navyše nielen kritici krokov vládnej moci v Kyjeve poukazujú na to, že ukrajinské vedenie oficiálne považuje Rusko za agresora a ako s takým doteraz jednostranne vypovedalo 48 zmlúv. Potvrdil to v ukrajinskej televízii TSN aj šéf diplomacie Pavel Klimkin. Podľa neho ďalšie dohody čaká podobný osud. Moskva tvrdí, že Klimkinom spomínané kroky sa vzťahujú aj na zmluvu z roku 2003, pretože podľa Kyjeva je Ukrajina s Ruskom vo vojne a s „agresorom sa nerokuje“. Napriek tomu Kremeľ už oznámil, že plavba pod mostom v Kerčskom prielive je naďalej povolená aj pre ukrajinské plavidlá. V utorok to potvrdil aj ukrajinský minister pre infraštruktúru Volodymyr Omeljan. Akurát kontroly sú prísnejšíe vrátane včasnej žiadosti o tranzit a prehliadky plavidiel.

Porošenko: Rusi nás dusia

Prezident Porošenko vidí situáciu inak: „Rusko dusí Ukrajinu pretrvávajúcimi reštrikciami. Chce zasiahnuť Ukrajinu, pretože cez Azovské more a naše morské prístavy vyvážame približne 40 percent našej priemyselnej výroby. Zároveň odmietame obvinenie, že lode vnikli do ruských vôd v čase, keď dva prístavy v Azovskom mori sú účinne blokované,“ vyhlásil Porošenko, citovaný Sky News, v predvečer summitu G20 v Buenos Aires s cieľom " vyslať signál" a „vyburcovať svet“. Hlavne tak chcel získať pozitívny obrat v prieskumoch verejnej mienky, podľa ktorých má približne šesťpercentnú podporu Ukrajincov.

Podľa kyjevského politológa Kost Bondarenka vojnový stav v réžii Porošenka mu môže spôsobiť už aj tak nemalé problémy s tzv. silovými rezortmi. „Nejde o generálny štáb armády ani štátnu bezpečnosť SBU, ale o generálnu prokuratúru a šéfa ministerstva vnútra,“ upozornil politológ na portáli Vesti.

„Vyhlásený vojnový stav, ktorý Ukrajinci neberú vážne, ale prináša im nemalé problémy, nie je ničím iným ako imitáciou. Prezident Porošenko musí teraz popremýšľať, čo spraví po jeho skončení,“ myslí si kyjevský politológ Michail Pogrebinskij, vyjadrujúc tak postoj nielen politickej opozície, ale aj nemalého počtu krajanov unavených dlhoročnou spoločenskou krízou. Podľa politológa má prezident dve možnosti. Prvou je presvedčiť svojím konaním poslancov v parlamente, že po 30 dňoch nepredĺži vojnový stav. „Pravdepodobnejším bude však prezidentov prejav k národu, v ktorom Ukrajincom povie o strachu Ruska z Ukrajiny,“ špekuluje Pogrebinskij. Zatiaľ však Porošenko najnovšie straší krajanov a svet koncentráciou ruských jednotiek iba 18 kilometrov od ukrajinských hraníc. Jeho presný výpočet však agentúra AP doplnila už tradične zdôraznením, že „pravdivosť tvrdenia ukrajinského prezidenta nebolo možné overiť“. Porošenko v pondelok zároveň informoval, že „počas vojnového stavu bude posilnená ochrana štátnej hranice s Ruskom, ako aj administratívnej hranice s Krymom“.

Boj o volebné hlasy

Podľa Marie Zacharovovej, hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí, citovanej agentúrou RIA Novosti, vedenie v Kyjeve sa zahráva s ohňom. Podľa nej „plán je jasný – využiť vojnový stav na zisk volebných hlasov na protiruskej vlne“.

Za výsledok načasovanej aktivity Porošenka pred summitom G20 možno síce považovať na poslednú chvíľu Trumpom zrušené rokovanie s Putinom, ale mnohí ho pripisujú vnútropolitickému zápasu v USA, v ktorom prezident USA čelí pokračujúcej kritike nielen demokratov, ale aj časti vlastných republikánov, ako aj otázke, kto vlastne dnes riadi USA.

Incidentu v Čiernom mori neďaleko Kerčského prielivu sa v Buenos Aires dotkla aj nemecká kancelárka Angela Merkelová počas rozhovorov s prezidentom Vladimirom Putinom. Pravdepodobne to však nebolo podľa predstáv Porošenka.

„Zhodli sa na tom, že ich krajiny spoločne s Francúzskom a Ukrajinou prerokujú problém na úrovni poradcov,“ citovala agentúra Reuters Steffena Siberta, hovorcu kancelárky Merkelovej. Teda v tzv. normandskom formáte, za ktorý sa na summite G20 počas rozhovorov s Putinom prihovoril aj turecký prezident Recep Erdogan, citovaný tureckou televíziou NTV.

Sigmar Gabriel, bývalý šéf nemeckého ministerstva zahraničných vecí, citovaný portálom Politekspert, udrel priamo: „Ukrajina sa usiluje vtiahnuť nás do vojny. Nemecko sa musí postaviť proti takýmto snahám, Verím, že kancelárka Merkelová napomôže normálne vzťahy Moskvy a Kyjeva,“ dodal nediplomaticky bývalý šéf diplomacie. Nepriamo tak reagoval aj na výzvu Porošenka citovanú agentúrou AP, aby Nemecko a jeho spojenci posilnili námornú prítomnosť v Čiernom mori.