Vráti sa svet za dva mesiace o tridsať rokov?

Začalo sa odpočítavanie záverečných dní kľúčového odzbrojovacieho dokumentu. Rusko dostalo poslednú šancu vrátiť sa v priebehu šesťdesiatich dní k overiteľnému plneniu podmienok zmluvy o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu, vyhlásil včera generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Reagoval tak na oznámenie šéfa americkej diplomacie Mikea Pompea, že USA o dva mesiace spustia polročnú "vypovedaciu lehotu" dokumentu, známeho pod skratkou INF, ak Moskva dovtedy neuzná svoju chybu a nezačne jej ustanovenia znova plniť.

06.12.2018 07:28
Jens Stoltenberg, Mike Pompeo Foto: ,
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg (vľavo) podporil šéfa diplomacie USA Mikea Pompea dvojmesačným ultimátom pre Rusko.
debata (90)

Šéf NATO pripomenul, že spojenci sa už viac rokov bezúspešne pokúšali s Moskvou prerokovať porušovanie dohody z jej strany. Dialóg s Ruskom na túto tému sú aj naďalej pripravení viesť. „Dávame Rusku poslednú šancu, ale zároveň začíname riešiť, aké dôsledky z krachu dohody vyplynú pre NATO,“ konštatoval Stoltenberg.

Spojené štáty tento týždeň šéfom diplomacií krajín NATO na bruselskej schôdzke predložili dôkazy o tom, že Rusko závažným spôsobom porušuje pravidlá INF, keď od polovice minulého desaťročia vyvíjalo, testovalo a následne aj rozmiestnilo systém označovaný ako Novator 9M729 alebo SSC-8. Podľa informácií nemeckého magazínu Der Spiegel Američania predviedli partnerom družicové snímky, zachytávajúvce dráhu letu okrídlenej rakety SSC-8 pozemnej dislokácie s dĺžkou doletu viac ako päťsto kilometrov, ako aj údaje o podnikoch, ktoré sa zúčastňujú na vývoji a výrobe rakiet.

Zmluvou, ktorú koncom studenej vojny podpísali prezidenti USA a Sovietskeho zväzu Ronald Reagan a Michail Gorbačov, sa Washington a Moskva vzdali rakiet s doletom od 500 do 5 500 kilometrov. Všetkých 29 členských krajín uznalo predložené dôkazy za presvedčivé a jednoznačne podporili americké stanovisko. „Zachovanie INF je teraz vecou Ruska,“ uviedli v spoločnom vyhlásení.

Moskva naďalej odmieta, že by porušila pravidlá dohody a ukončenie jej platnosti si vraj neželá. Podľa prezidenta Vladimira Putina však Rusko bude nútené reagovať, ak ju USA vypovedia. Skutočným dôvodom, prečo chce Washington zrušiť INF, je podľa šéfa Kremľa to, že zbrane, ktorých sa USA a Rusko vzdali, vyrábajú už desiatky krajín sveta. „Naši americkí partneri sa očividne nazdávajú, že situácia sa natoľko zmenila, že aj USA potrebujú mať také zbrane. A aká je odpoveď našej strany? Nuž, prostá: my to teda tiež budeme robiť,“ citovala Putina agentúra TASS.

Svet tak už na budúci rok môže prísť o jeden z hlavných pilierov bezpečnosti a kontroly zbrojenia. Nebezpečenstvo rakiet krátkeho a stredného doletu spočíva v tom, že pri nich má napadnutá strana na reakciu iba necelých desať minút, kým v prípade medzikontinen­tálnych rakiet až polhodinu. "Keď systém včasného varovania zaznamená vystrelenie rakety, zostáva veľmi málo času, takmer žiadny, na overenie situácie či kontaktovanie druhej strany. V takýchto podmienkach pod veľkým tlakom je pravdepodobnejšie, že lídri pristúpia k protiútoku. Riziko omylu tým veľmi výrazne narastá,“ vysvetlil pre Pravdu Nikolai Sokov, expert z Centra Jamesa Martina pre štúdie nešírenia zbraní hromadného ničenia v kalifornskom Monterey.

Podľa ruského vojenského experta Alexandra Goľca Moskva bude schopná pomerne rýchlo rozmiestniť rakety stredného doletu, bude to však pre ňu len dočasná výhoda. „Skončí sa to tak, že Američania rozmiestnia svoje rakety stredného doletu v Európe a vrátime sa do strategickej situácie zo začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia, keď sovietske rakety stredného doletu nemohli doletieť do Washingtonu a New Yorku, a Američania mali možnosť za šesť minút zasiahnuť Moskvu alebo Leningrad, dnešný Petrohrad,“ povedal pre Pravdu.

© Autorské práva vyhradené

90 debata chyba
Viac na túto tému: #raketa stredného doletu