"Je to tímová hráčka. Ale nie je ešte kancelárka. Nepozná strednú a východnú Európu. Krampová-Karrenbauerová sa bude musieť dostať do fungovania medzinárodných vzťahov,“ povedal o novej líderke kresťanských demokratov analytik Milan Nič z Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Rozhovor s ním vnikol na Stredoeurópskom strategickom fóre v Chateau Belá, ktoré organizoval GLOBSEC.
Foto: archív Milana Niča
Čo znamená víťazstvo Annegret Krampovej-Karrenbauerovej v boji o predsednícke kreslo CDU pre kancelárku Angelu Merkelovú? Tesná výhra naznačuje, že strana je rozdelená.
Za všetko hovorila prvá spontánna reakcia Merkelovej po oznámení výsledkov. Bola veľmi dojatá, prišla k víťazke a svojej nástupkyni a vrúcne jej gratulovala. Ľudia, ktorí Merkelovú poznajú, hovorili, že ju už dlho takúto nevideli. Bola to naozaj tesná výhra, ktorá sa vopred nedala odhadnúť. Rozhodlo 999 delegátov a AKK, ako jej hovoria, zvíťazila len o 35 hlasov. Po voľbách v Hessensku koncom októbra Merkelová oznámila, že skončí na čele strany. Bolo to nečakané. Aj Krampovú-Karrenbauerovú kancelárka postavila pred hotovú vec. Merkelová riskovala a do poslednej sekundy nebolo jasné, či to pre ňu dobre dopadne.
Nemecká politička nie je práve známa tým, že by stavala všetko na jednu kartu. Prečo to tentoraz urobila?
V politickom zákulisí hovorí, že Merkelová sa rozhodla konať, keď sa dozvedela, že Schäuble pripravuje Friedricha Merza ako jej vyzývateľa a ešte má v ruke druhú kartu v podobe svojho protežanta, ministra financií Jensa Spahna. Merkelová urobila protiťah. Bolo to veľmi dramatické, keď v prvom kole voľby dostala Krampová-Karrenbauerová 450 hlasov, Merz 392 a Spahn zaznamenal nečakane dobrý výsledok v podobe podpory od 157 delegátov. Čakalo sa, že tí prejdú v druhom kole k Merzovi.
Krampová-Karrenbauerová však vyhrala. Merz bol v absolútnom šoku, no víťazka jeho aj Spahna pozvala na pódium. CDU je disciplinovaná strana. Jej členovia sa snažia neprehlbovať rozpory, ale kresťanskí demokrati sú predsa len rozdelení. Jedno krídlo ich chcelo ťahať do viac konzervatívnej polohy. A CDU je rozdelená v tom, ako získať späť voličov, ktorí prešli k Alternatíve pre Nemecko (AfD).
Ako by to kresťanskí demokrati chceli urobiť?
Merzove a Spahnove argumenty boli, že musia byť tvrdší na migrantov a byť konzervatívnejší. Znelo to však ako návrat do minulosti. Veď CDU je aj pod tlakom Zelených, ktorí získavajú jej centristických voličov vo veľkých mestách. Krampová-Karrenbauerová sa bude snažiť zjednocovať stranu. Je konzervatívnejšia ako Merkelová. Je to tímová hráčka. Bola pre stranu ochotná obetovať post premiérky v Sársku. Zatiaľ ju sprevádza úspech a vo verejnosti má vyššie preferencie ako napríklad Merz a ďalší lídri CDU. Je zaujímavé, že v konzervatívnej strane sú teraz na čele dve ženy, ktoré sú obklopené mužmi.
Moc si teda podelia?
Bude na nich, ako sa rozhodnú. Krampová-Karrenbauerová zapĺňa miesto po Merkelovej a musí do toho dorásť. Nemá veľké skúsenosti so zahraničnou politikou. Orientovala sa najmä na Paríž, keď zastávala funkciu reprezentantky pre kultúrne vzťahy medzi Nemeckom a Francúzskom. Nepozná strednú a východnú Európu. Bude sa musieť dostať do fungovania európskej politiky a medzinárodných vzťahov. Ale nie je ešte kancelárka.
Zatiaľ sa musí usadiť v polohe predsedníčky CDU, teda najväčšej nemeckej strany a najväčšej európskej konzervatívnej strany. Je to takpovediac chrbtica Európskej ľudovej strany. Prvou výzvou budú pre AKK budúcoročné voľby do Európskeho parlamentu. Asi v úzkom kontakte s Merkelovou bude určovať líniu strany. Pálčivým problémom pre EPP je Fidesz Viktora Orbána a proces okolo kandidátov na budúceho predsedu Európskej komisie, v ktorom je nominantom ľudovcov Manfred Weber z bavorskej CSU.
Ako sa díva Krampová-Karrenbauerová na maďarského premiéra?
Pohľad si bude vytvárať. Rovnako si bude tvoriť názory na jednotu EÚ. Weber sa ako spitzenkandidát EPP hýbe niekde medzi dvoma tábormi. Je kritikom, ale aj priateľom Orbána. Hovorí, že je lepšie mať Fidesz vnútri EPP a rokovať s ním, ako ho mať mimo. Krampová-Karrenbauerová musí teda riešiť domáce veci, ale na medzinárodnej scénu ju tiež čaká nekonečný zoznam rôznych výziev. Nemecká zahraničná politika je zameraná na dva hlavné vektory.
V prvom sa Berlín sústredí na udržanie jednoty a kohézie v únii, ako základného rámca pre nemeckú politiku a fungovania ekonomiky krajiny. V druhom vektore sa snaží Nemecko posúvať EÚ ďalej, aby nezastala a nestagnovala. Súčasťou toho je tandem s Francúzskom, ale za posledný rok tento motor európskej integrácie nič nedosiahol. Merkelová nechcela míňať svoj domáci politický kapitál. Ani ho príliš veľa nemala. V CDU sú rozdielne názory na európske a finančné otázky. Okrem toho je tu niečo, čo v strednej Európe veľmi nevidíme.
Čo Berlín rieši?
Na nemeckom stole pristáli viaceré globálne otázky. Obchodné vzťahy s USA, ako ďalej s Čínou, ako udržať celý multilaterálny medzinárodný systém, otázka konkurencieschopnosti európskych firiem na svetovom trhu. Sú to veci, ktoré sa týkajú Európy a Nemecko ich musí riešiť ako najväčšia krajina únie, ktorá ovplyvňuje jej politiku. V týchto témach krajiny strednej a východnej Európy s výnimkou Poľska nehrajú nejakú úlohu. Nie sú preto ani súčasťou riešenia. Je to teda zatiaľ hra akosi okolo nás. Náš región si preto bude musieť nájsť aj smerom k novej predsedníčke CDU nejakú pozitívnu tému, v ktorej môžeme byť aktívni. Priestor na odštartovanie takejto diskusie bude na summite visegrádskej štvorky začiatkom februára 2019 v Bratislava s kancelárkou Merkelovou.