Macron takisto zrušil nepopulárne zvýšenie daňového zaťaženia pre dôchodcov, ktoré zaviedla jeho vláda.
Prejavu prezidenta predchádzala výzva francúzskeho kabinetu adresovaná prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, aby nezasahoval do politiky krajiny v rámci jeho reakcie na už štyri týždne trvajúce protivládne protesty žltých viest. Paralelne s reakciou kabinetu hľadajú médiá aj možnú ruskú stopu v „parížskom Majdane“.
Opatrný šéf diplomacie
„Informácie preveruje spravodajská služba. Vyjadrím sa, len čo budú existovať konkrétne dôkazy,“ reagoval opatrne v rozhovore pre televíziu RTL Jean-Yves Le Drian, šéf francúzskej diplomacie, na aktivity prokremeľsky orientovaných zdrojov na niektorých sociálnych sieťach. Zatiaľ už štvrtý víkend pokračovali protesty, ktoré prerástli do potýčok s políciou v Paríži, Bordeaux, Lille, Lyone, Marseille, Nantes, Toulous, ako aj v ďalších mestách. Demonštranti opätovne zapaľovali pneumatiky a autá, rozbíjali výklady. Na sobotňajšom proteste sa iba v metropole zúčastnilo 125-tisíc ľudí pričom 135 demonštrantov utrpelo zranenie. Polícia poslala za mreže okolo 2¤000 osôb. Muži zákona opäť použili slzotvorný plyn, gumové projektily a vodné delá. Naposledy zažila francúzska metropola podobné pouličné nepokoje v máji 1968. Pôvodne študentská revolta vtedy napokon vyústila do masových potýčok s políciou a do generálneho štrajku.
Pôvodnú terajšiu požiadavku protestujúcich nezvyšovať dane a cenu pohonných hmôt „obohatili“ najnovšie žiadosti o zvýšenie minimálnej mzdy, zníženie nákladov na energiu, zvýšenie daní pre veľké firmy, ako sú Google a Facebook. Rastie však aj počet hlasov volajúcich po vyhlásení predčasných volieb a demisii prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý dnes čelí najťažšiemu testu od nástupu do úradu pred rokom a pol. Nezabrali ani čiastočné ústupky prezidenta a vlády. Navyše žlté vesty nemajú žiadnu hierarchiu ani jasné vedenie. Ťažko je predvídať, čo urobia v najbližších hodinách. Kabinet tak zatiaľ nemá s kým rokovať. Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky majú demonštranti podporu 75 percent Francúzov.
Výsledok protestov
„Žlté vesty protestmi dosiahli, že krajina po prvý raz každodenne analyzuje minimálnu výšku ceny práce, vidí jasnú hranicu medzi sociálnymi vrstvami a registruje aj strach z možnosti skrachovania demokracie,“ analyzuje situáciu švajčiarsky denník Tages Anzeiger. Podľa politológa Vladimira Milova súčasný dramatický vývoj však nenastal včera.
„Už dlhšie bolo jasné, že pokles popularity Macrona, nespokojnosť s jeho politikou skôr či neskôr vyústia do pouličných protestov. Macrona stíha klasická kliatba osudu prezidenta reformátora a prezidenta centristu,“ tvrdí politológ s tým, že podľa očakávania sa jeho politika nepáči ľavici ani pravici. V prvom prípade je terčom kritiky deregulácia a zníženie daní pre bohatých. Pravici sa zase nepáči zvýšený tlak na podnikanie v dôsledku boja proti klimatickým zmenám atď. V tejto súvislosti viacerí pozorovatelia pripomínajú, že po zvolení Macrona panovala ilúzia, že francúzska spoločnosť bude smerovať k tzv. centristickému konsenzu. Nestalo sa. „Pravica aj ľavica pokračujú v trhaní krajiny na kúsky, každý ťahá prikrývku na svoju stranu,“ konštatuje aj server Lenta.
Minister hospodárstva a financií Bruno Le Maire, citovaný AFP, nazval protesty „katastrofou pre obchod a naše hospodárstvo“. Podľa jeho slov nepokoje už spôsobili stratu podnikov a obchodných stredísk od 15 do 50 percent v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku. Podľa parížskej radnice iba metropola zaznamenala od 1. decembra straty vo výške 3 až 4 miliardy eur a Federácia francúzskych dopravcov odhaduje vlastné škody spôsobené cestnými blokádami na 400 miliónov eur.
Systémová sociálna kríza
Protesty sa začali 17. novembra, keď ľudia oblečení do reflexných žltých viest demonštrovali proti rastúcim cenám pohonných hmôt. Postupne prerástli do masového hnutia proti zvyšujúcim sa životným nákladom. Prezidenta Macrona – bývalého bankára – demonštranti obviňujú, že berie ohľad len na bohatých.
„Žlté vesty protestujú už aj v Belgicku a Holandsku. A tak nielen Francúzsko, ale aj Európa ako celok vrátane jej najprosperujúcejších častí sa ocitla v systémovej sociálnej kríze hroziacej sociálnym prevratom,“ upozornil napríklad jeden z blogerov na servere Discred. Podľa neho „revolúcie, majdanské a občianske vojny sa vyhýbali Európe, ale teraz sa skončila doba pokoja, nahromadili sa spoločenské rozpory a politický systém už zjavne nie je schopný adekvátne reagovať na výzvy spoločnosti“. Podľa blogera to znamená, že skôr alebo neskôr sa vo víre nespokojnosti môžu po Paríži ocitnúť aj mnohé ďalšie európske metropoly.