„Príliš málo a príliš neskoro, po príliš veľkom násilí a pohŕdaní. Uvidíme sa v sobotu!“ napísal na facebooku Eric Drouet, jeden zo samozvaných hovorcov žltých viest, s odkazom na výzvy na piaty po sebe idúci víkend celoštátnych demonštrácií.
„Sú to omrvinky. Je to preto, aby sme šli domov pred sviatkami, ale my zostaneme,“ vyhlásil pre rádio RFI Thierry protestujúci v meste Senlis severne od Paríža o ohlásených opatreniach Macrona, ktoré podľa vládneho hovorcu Benjamina Griveauxa vyjdú štátnu pokladnicu na osem až desať miliárd eur.
Hnutie žltých viest však nie je jednotné a niektorí jeho predstavitelia, naopak, vyzvali na prímerie. „Teraz musíme túto krízu ukončiť, pretože nemôžeme stráviť zvyšok života na kruhových objazdoch,“ povedala umiernená predstaviteľka žltých viest Jacline Mouraudová. Popri žltých vestách, ktoré naďalej blokujú viaceré cesty, patrili ulice vo Francúzsku včera aj študentom. Študentský zväz vyzval na nové protesty proti reforme maturít, stredných škôl a mechanizmu nástupu na vysoké školy. Do demonštrácií sa v utorok zapojili študenti viac ako 170 lýceí po celej krajine.
Macron po niekoľkotýždňovom mlčaní v pondelok ohlásil okrem iného daňové úľavy i zvýšenie minimálnej mzdy. Jeho prejav v televízii sledovalo až 23 miliónov Francúzov. To je o štyri milióny viac, než koľko divákov malo júlové finále svetového šampionátu vo futbale, v ktorom Francúzsko získalo majstrovský titul.
Francúzska tlač sa včera zhodla, že prezidentovi sa nepodarilo presvedčiť ľavicu ani pravicu a mnohí protestujúci mali pocit, že ich Macron nevypočul. Le Figaro si v úvodníku položilo otázku, či už predtým oznámené upustenie od zvýšenia dane z pohonných hmôt a Macronov pondelňajší prejav budú na zastavenie revolty stačiť. „Nejde už o politickú budúcnosť Emmanuela Macrona ani o jeho schopnosť zaviesť reformy. V mestách a uliciach Francúzska sa hrá o našu demokratickú budúcnosť,“ konštatuje pravicový denník, ktorý zapochyboval aj o tom, či Macronove reformy možno za súčasného stavu považovať za trvalé.
Šéf poslancov Macronovej strany Republika v pohybe Richard Ferrand pripustil, že Francúzsko bude musieť „nepochybne zvýšiť rozpočtový deficit“, ale stane sa tak podľa neho iba dočasne. Kým doteraz sa rozpočtový deficit očakával vo výške 2,8 percenta, po Macronom ohlásených opatreniach môže podľa odhadov vyskočiť až na 3,4 percenta, čo je viac ako Európskou úniou stanovený trojpercentný limit.
Riaditeľ nemeckého výskumného ekonomického ústavu Ifo Clemens Fuest vníma Macronove opatrenia skepticky. Zvýšenie minimálnej mzdy o sto eur je podľa neho síce populárny, ale nesystematický krok. „Macron musel pre upokojenie situácie a zamedzenie násilnostiam reagovať politicky, ale myslím si, že zvolené kroky sú problematické,“ konštatoval Fuest. Zvýšenie minimálnej mzdy podľa neho k zníženiu napätia v spoločnosti nepovedie, pretože vo Francúzsku je minimálna mzda vysoká už teraz, čo je prekážka pre zamestnávanie sociálne slabších skupín, predovšetkým mladých a osôb s nižším vzdelaním. Šance týchto nezamestnaných tak budú ešte nižšie, usudzuje Fuest. Macron okrem toho podľa neho vyslal nedobrý signál, že násilím možno zasiahnuť do politiky.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.