Šéf OECD: Nemôžeme mať len miliardárov a chudobných

, 12.12.2018 12:00
José Ángel Gurría, OECD
José Ángel Gurría, generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Autor: ,

"Stovky miliónov ľudí sú dnes v lepšej pozícii, aby dokázali kontrolovať svoju budúcnosť. Ale zažili sme aj najdeštruktívnejšiu ekonomickú krízu, ktorú by som neporovnával ani s tým, čo sa dialo v 30. rokoch minulého storočia. Narastajú bariéry v spoločnosti. Ľudia z toho môžu byť frustrovaní a vravieť si: Nie je to systém pre mňa, demokracia nerieši moje problémy,“ povedal pre Pravdu José Ángel Gurría, generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá združuje 36 najväčších ekonomík sveta, ktoré sú demokraciami. Rozhovor s ním vznikol na Tatra Summite organizácie GLOBSEC.

Vo svete sme svedkami dvoch trendov. Stále menej ľudí žije v extrémnej chudobe. No narastá príjmová nerovnosť. Ako vnímate tieto dve skutočnosti?

Keď sú ľudia zdraví a vzdelaní, otvárajú sa im možnosti pracovných príležitostí. Funguje to. Sedem desaťročí sa o to snažíme. Ľudia žijú dlhšie. V podstate všade. Medicína urobila pokrok. Ale fakt, že žijeme dlhšie, je aj problémom. Vytvára tlak na penzijné systémy a predlžovanie života sa musí týkať aj jeho kvality. Stovky miliónov ľudí sú dnes naozaj v lepšej pozícii, aby dokázali kontrolovať svoju budúcnosť. Ale zažili sme aj najdeštruktívnejšiu ekonomickú krízu, ktorú by som neporovnával ani s tým, čo sa dialo v 30. rokoch minulého storočia, lebo to bol iný svet. Zmizli desiatky miliónov pracovných miest. Možno stovky. Teraz oslavujeme, že sme sa vrátili na úroveň pred krízou.

Máme dôvod oslavovať?

Kríza bola pre desiatimi rokmi. To, čo oslavujeme, sa dá prirovnať k výstupu na Mount Everest. Boli sme v strede hory, potom sme sa prepadli. Teraz sme zase len v strede. Podarilo sa obnoviť hospodársky rast, ale je nižší ako ten, čo bol pred krízou. Celosvetovo to bolo pred dekádou štyri percentá, teraz je to 3,7. Máme jazvy a stále si liečime otvorené rany.

Je jednou z nich nárast nerovnomerného rozdelenia bohatstva?

Samozrejme. Zvyšujúca sa nerovnosť má priamy vplyv na obnovenie hospodárskeho rastu. Najmä ak je extrémna.

Je taká?

Je to iné v rôznych krajinách. Nedávno mi moji experti povedali niečo, čo sa týka amerického mesta Baltimore a Londýna. Keď sa v nich pozriete na jednotlivé obvody, tak rozdiel medzi predpokladanou priemernou dĺžkou života v nich môže byť päť až 10 rokov.

A to sú mestá v rozvinutých krajinách.

Áno. Problém nerovnosti teda narastá. Koncentrácia bohatstva je veľmi veľká. K tomu prirátajte rozvoj technológií, ktorý najviac zasiahne najmenej vzdelaných ľudí, ale už aj tých s priemerným vzdelaním. Vo všeobecnosti vidíme pokrok. Máme viac vzdelaných ľudí. Podstatné je, že sa rodí menej detí, hoci nám hrozí v najmenej rozvinutých krajinách hlavne Afriky populačná explózia. Vytvorilo by to veľký tlak. A potom je tu rastúca nerovnosť, ktorej sme svedkami aj v rozvinutých krajinách.

Vidíte niečo, čo by predznamenávalo ďalšiu hospodársku krízu?

Sme svedkami veľkej neistoty, nie je jasné, ako sa automatizácia prejaví v priemysle. Nie sme na to vôbec pripravení. V Európe až 40 percent ľudí nemá digitálne zručnosti.

Opäť hovoríme o najrozvinutejších krajinách.

Táto vaša opakujúca sa pripomienka je veľmi dôležitá. Môžeme povedať, že to vyzerá zle v Afrike. Ale v skutočnosti v digitálnom vzdelaní zaostávajú aj krajiny OECD. Ak smerujeme k tomu, že budeme mať iba miliardárov a chudobných, je to niečo, čoho by sme sa mali mimoriadne obávať. Otvára to priestor pre polarizáciou spoločnosti a nebezpečné volebné výsledky.

Čo s tým? Viac zdaňovať miliardárov?

Hospodársky rast sa musí týkať čo najväčšieho množstva ľudí. Vzdelávanie musí byť presnejšie cielené, musí viac brať do úvahy potreby trhu. Nestačí mať len diplom. Potrebné bude viac sa sústrediť na celoživotné vzdelávanie a regulačné rámce pracovných trhov. Vzdelaní ľudia žijú dlhšie, majú vyššiu kvalitu života a majú lepšiu prácu. Je preto nevyhnutné vytvárať verejné politiky, ktoré prispejú k vytvoreniu prístupu ku kvalitnej zdravotníckej starostlivosti. Je tu jeden veľký a nebezpečný problém.

Aký?

Že deti zostávajú v rovnakom prostredí ako ich rodičia. Ak majú rodičia nižšie vzdelanie, percentuálne je nižšia šanca ich dieťaťa, že ono dosiahne viac. Takto narastajú bariéry v spoločnosti. Ľudia z toho môžu byť frustrovaní a povedať si: Nie je to systém pre mňa, demokracia nerieši moje problémy. V extrémnom prípade sa snažia poškodiť systém, stávajú sa jeho nepriateľmi.

Keď sa vrátim k otázke o problémoch, ktorým môže čeliť svetové hospodárstvo, kde ich ešte vidíte?

Napätie v obchodných vzťahoch už má vplyv na hospodársky rast vo svete. Musíme to riešiť teraz. Obchod, ktorý sa týka tovarov, na ktoré rôzne krajiny uvalili clá, stále tvorí pomerne malú časť obchodnej výmeny. Ale aj tak už ovplyvňuje spotrebu a investície. A tie zakladajú ďalší hospodársky rast. Nepomôže zjednodušená redistribúcia bohatstva. Musíme sa sústrediť na celkové riešenia, ktoré budú zahŕňať produktivitu práce, to, aby hospodársky rast bol na prospech všetkým, a konkurencieschop­nosť. Často je to tak, že najchudobnejší ľudia nakupujú relatívne najdrahšie veci, lebo si nemôžu vybrať. A nezabúdajme ani na kvalitné verejné služby.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#OECD #José Ángel Gurría #GLOBSEC
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
23,99
Kytica Zimona 14

Kytica Zimona 14

89,99
Grande farebné orchidey

Grande farebné orchidey

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk