Scenáre možného vývoja pred brexitom

Parlament zmluvu schváli

Mayová sa pokúsi získať od EÚ ústupky v otázke tzv. írskej poistky. EÚ však zrejme nebude súhlasiť s nijakými právne záväznými formuláciami. Odporcov navrhnutej rozvodovej zmluvy a stúpencov tvrdého brexitu to neuspokojí. Mayová bude hlasovanie odkladať do poslednej chvíle a spoliehať sa na to, že pod časovým tlakom a pri hrozbe ekonomickej katastrofy v prípade brexitu bez dohody poslanci napokon dohodu odobria. Vláda síce sľúbila, že hlasovanie sa uskutoční najneskôr 21. januára, je však možné, že Mayová bude termín posúvať. Riskovala by tým vzburu vo vlastnej Konzervatívnej strane, čím nie je vylúčená možnosť jej zvrhnutia a výmena na čele vlády. Ďalší vývoj by potom závisel od stratégie nového premiéra.

Parlament zmluvu odmietne

Nebude to znamenať automaticky brexit bez dohody, aj keď tento scenár vývoja bude v danej chvíli najpravdepodob­nejší. V praxi však odporcovia brexitu rátajú s touto možnosťou a pokúsia sa o presadenie iných scenárov. Veľa bude závisieť od toho, koľko času do dňa D – 29. marca – im zostane:

• Opozícia bude žiadať pád vlády a predčasné voľby, je však nepravdepodobné, že by naozaj boli vypísané. Menšinovú vládu konzervatívcov by podporili poslanci za severoírskych unionistov. Tí sú síce proti navrhnutej zmluve o brexite a hrozia stiahnutím podpory vlády v prípade, že prejde v takej podobe, ako bola dohodnutá. Predčasné voľby však nie sú v ich záujme. Problém rizika brexitu bez dohody by sa tým tiež ešte nevyriešil, voľby by sa nestihli usporiadať do konca marca. K pádu terajšej britskej vlády dôjde, ak líderke konzervatívcov a premiérke Mayovej dnes večer konzervatívci vyslovia nedôveru. (Viac o plánovanom hlasovaní konzervatívcov v článku: Mayovej budú vyslovovať nedôveru. Neodstúpim, odkázala premiérka.)
• Odklad brexitu. Termín brexitu sa dá posunúť, ale v prvom rade o to musí požiadať britská vláda. Odklad nie je automatický, museli by s ním súhlasiť aj lídri ostatných 27 členských štátov. Britskí poslanci – odporcovia brexitu a stúpenci druhého referenda – včera vyzvali lídrov EÚ, aby už tento týždeň na summite v Bruseli prerokovali možnosť, že Británia požiada o odklad. Ten chcú využiť na usporiadanie nového referenda. Odklad by sa však dal využiť prípadne aj na vyjednanie novej zmluvy, ktorá by znamenala užšie prepojenie Británie s EÚ, ako to naplánovala Mayová.
• Druhé referendum. Mayová a stúpenci brexitu túto možnosť odmietajú. Podľa Mayovej by ďalšie referendum ešte viac rozdelilo krajinu. Ak by sa aj napokon našla politická zhoda na usporiadaní nového referenda, nie je isté, ako by znela otázka – či by sa hlasovalo o texte rozvodovej zmluvy alebo o možnosti, že Británia zostane členom EÚ. V referende v roku 2016 Briti tesnou väčšinou členstvo odmietli. Teraz prieskumy verejnej mienky naznačujú, že by tesnou väčšinou súhlasili so zotrvaním v EÚ. V každom prípade ani jeden tábor nemá jasnú väčšinu. Kampaň by však bola veľmi ostrá.
• Zrušenie brexitu. Súdny dvor EÚ v pondelok potvrdil, že Británia môže jednostranne svoje rozhodnutie odísť z EÚ zmeniť a brexit zrušiť. Musí sa tak stať v súlade s britskými ústavnými pravidlami. Vláda v Londýne môže rozhodnutie o brexite stiahnuť do chvíle, kým začne platiť rozvodová zmluva alebo – ak zmluva nie je prijatá – tak do posledného dňa pred brexitom. Londýn si môže brexit rozmyslieť aj v prípade, že sa predtým dohodne s EÚ na odklade. Možnosť odstúpenia od brexitu by platila do konca obdobia odkladu. Mayová tento variant vylúčila. V parlamente pri presadzovaní rozvodovej zmluvy však varovala poslancov, že ak zmluvu odmietnu, zostávajú dve možnosti – brexit bez dohody alebo nijaký brexit.
• Brexit bez dohody. Ak britský parlament dohodu odmietne a zástancom úzkych vzťahov medzi EÚ a Britániou sa nepodarí presadiť nijaký z ich scenárov, na rad príde najhorší variant – brexit bez dohody. To, aký tvrdý bude mať účinok, a to najmä na strane Británie, bude závisieť aj toho, ako sa na túto možnosť obe strany pripravia. Bez rozvodovej zmluvy a dohodnutého prechodného obdobia by sa vzájomné obchodné vzťahy a clá začali riadiť pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, čo by znamenalo výrazné narušenie pohybu tovaru. Prestal by platiť voľný pohyb ľudí medzi Britániou a štátmi EÚ. Medzi Írskom a Severným Írskom by vznikla hranica, čo tamojšiemu mierovému procesu a ekonomike uškodí. Narušená by mohla byť letecká doprava, ale aj spolupráca v oblasti bezpečnosti.