Dohoda v Katoviciach: Klimatické zmeny nahlodávajú bezpečnosť sveta

, , 16.12.2018 08:49, aktualizované: 19:17
Poľsko, konferencia klimatická, Katovice,...
Námestník poľského ministra ochrany životného prostredia Michal Kurtyka (vpredu) konferencii predsedal. Autor: ,

Pomaly menia svet, v ktorom žijeme. Klimatické zmeny sa prejavujú väčšími výkyvmi počasia, silnejšími búrkami, dlhšie trvajúcimi suchami. Na prvý pohľad nenápadne zasahujú do životov miliónov ľudí. No pri katastrofickom scenári za niekoľko desiatok rokov zmiznú niektoré krajiny, výrazne sa zvýši migrácia a rozhoria sa konflikty o zdroje vody či potravín.

Svet sa cez víkend v Katoviciach dohodol na pravidlách uplatňovania Parížskej dohody o klimatických zmenách, hoci sa už zdalo, že delegáti odídu domov s prázdnymi rukami. Konferencia sa mala skončiť v piatok, ale nakoniec ju museli predĺžiť. Našiel sa však text, s ktorým sa stotožnilo všetkých 196 zúčastnených štátov.

Hlavný výsledok maratónu rokovaní v Katoviciach spočíva v tom, že sa podarilo dohodnúť na technických pravidlách, ktoré majú udržať otepľovanie pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Vedci opakovane varujú, že bez zodpovedného prístupu k planéte by teplota na konci tohto storočia mohla stúpnuť o tri stupne či dokonca až o päť stupňov, čo by už viedlo ku katastrofálnym následkom pre ľudstvo.

Bezpečnostná hrozba

Odborníci často priamo nechcú spájať pôsobenie klimatických zmien s vojnami a násilím. Ide o dlhodobý proces a nie vždy majú k dispozícii jednoznačné informácie a dáta. Príkladom je vojna v Sýrii, keď sa niektorí experti prikláňajú k tomu, že klimatické zmeny a pohyb ľudí, ktorý sa s nimi spája, mali výrazný vplyv na konflikt. Iní odborníci však poukazujú na odlišné faktory, ako sú liberalizácia trhu a politické zmeny v regióne.

"Vidíme však príklady, keď sa klimatické zmeny spájajú s bezpečnostnými hrozbami. Napríklad v amerických ozbrojených silách o tom hovorili už v minulosti. Celkovo sa však dá povedať, že väčšina krajín podceňuje možné následky klimatických zmien. Tie môžu viesť k rozpadu mnohých spoločností a k masovej migrácii,“ reagovala pre Pravdu Leah Stokesová, odborníčka na environmentálnu politiku z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare.

Nový Zéland už oficiálne pokladá klimatické zmeny za zásadnú bezpečnostnú hrozbu. Je to príklad toho, ako sa klasické staré obavy z pôsobenia Číny v pacifickom regióne spojili s vplyvom, ktorý má otepľovanie planéty na ostrovné štáty v oblasti. Peking patrí k hlavným poskytovateľom pomoci a pôžičiek týmto krajinám.

Podľa Wellingtonu je potrebné brať do úvahy potreby štátov v regióne. "Spolupráca s pacifickými ostrovmi vrátane bezpečnostnej oblasti týkajúca sa klimatických zmien je príležitosťou, aby sme sa navzájom niečo naučili a ďalej posilnili strategické partnerstvá,“ citovala začiatkom decembra agentúra Reuters z dokumentu, ktorý pripravilo novozélandské ministerstvo obrany.

Jeho šéf Ron Mark uviedol, že vnímajú klimatické zmeny ako jednu z najzásadnejších bezpečnostných hrozieb súčasnosti. "Už má negatívny dosah na Nový Zéland a jeho okolie,“ citovala agentúra Reuters z vyhlásenie ministra Marka.

Hlava nad vodou

O tom, čo klimatické zmeny znamenajú pre Maldivy, nemá pochybnosti ich bývalý prezident Mohamed Nasheed. Politik, ktorého ostrovná krajina leží v Indickom oceáne, viedol diskusiu v Katoviciach. Podľa Nasheeda Maldivám hrozí, že ich zaleje stúpajúca hladina oceánu.

"Nie sme pripravení zomrieť. Nebudeme prvými obeťami klimatickej krízy. Budeme robiť všetko preto, aby sme si udržali hlavy nad vodou,“ vyhlásil v Katoviciach Nasheed. "Klimatická zmena je pre nás otázkou národnej bezpečnosti. Je to smrteľná hrozba,“ povedal exprezident.

Napriek tomu sa v Katoviciach našli štáty, ktoré blokovali dohodu, lebo nesúhlasili s nedávno zverejnenými závermi medzivládneho panelu OSN o klimatických zmenách. Ten varoval, že je potrebné konať veľmi rýchlo, lebo ľudstvo je na ceste k tomu, že sa do konca storočia zvýši teplota na Zemi o tri stupne Celzia. Znamenalo by to zánik sveta, ako ho poznáme dnes. USA, Rusko, Saudská Arábia a Kuvajt však nechceli, aby v záverečnom komuniké z Katovíc bolo, že delegáti vítajú zistenia správy. Nakoniec sa do vyhlásenia z konferencie v Poľsku podľa BBC dostalo, že štáty vítajú vytvorenie dokumentu a povzbudzujú štáty, aby ho brali na vedomie.

Zobudí sa svet?

Rusko, Saudská Arábia a Kuvajt sú do veľkej miery závislé od vývozu ropy. Prezident Spojených štátov Donald Trump zase ešte vlani ohlásil, že z Parížskej dohody Amerika vystupuje. Lenže jeho vlastná vláda len nedávno vydala správu o hodnotení klimatických zmien a ich dosahu na USA. Trump neverí v klimatické zmeny. No dokument hovorí jasnou rečou. "Klimatické zmeny vytvárajú nové riziká a zhoršujú súčasné problémy ľudí v USA. Predstavujú rastúce výzvy pre zdravie obyvateľov, ich bezpečnosť, kvalitu života a úroveň hospodárskeho rastu,“ tvrdí správa.

Expert na environmentálnu politiku Michael Kraft z Wisconsinskej univerzity sa však obáva, že Amerika a časť sveta sa zobudia, až keď už bude neskoro. A možno ani vtedy nie. "Budeme musieť byť svedkami nedostatku potravín pre zlú úrodu a hrozby masového hladu v Afrike a inde, aby sa politici rozhýbali. No aj tak vidíme rastúce tendencie v Trumpovej administratíve odmietať takéto javy ako niečo, čo nie je problémom USA,“ vyhlásil Kraft pre Pravdu.

Agentúrnu správu sme vymenili za autorský text z denníka Pravda.

VIDEO: Klimatológ Jozef Pecho opísal klimatické zmeny pre TV Pravda v polovici októbra tohto roka. Viac si pozrite vo videu.

VIDEO: Klimatológ Pavol Faško hovoril v októbri v TV Pravda o extrémne dlhom lete.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Poľsko #globálne otepľovanie #Klimatická konferencia OSN
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku