Ako konštatovala, ide o následok viacerých hladoviek. Poslednú z nich prerušila minulý týždeň. Adresátom Savčenkovej listu bol kyjevský súd Ševčenkovského obvodu, ktorý napriek sťažnosti obvinenej z prípravy teroristického útoku na parlament určil nový termín pojednávania – na nasledujúci pondelok. Včera, tesne pred jeho začiatkom, však polícia evakuovala budovu súdu na základe anonymného oznámenia o jej zamínovaní. Hrozba sa napokon nepotvrdila.
„Vládna moc rozhodla a teraz ste vy na rade,“ vyhlásila Savčenková po strate politickej imunity 22. marca 2018 na základe žiadosti Jurija Lucenka, generálneho prokurátora bez právnického vzdelania . Ako informoval ukrajinský portál Strana Savčenkovú zatkli priamo v budove parlamentu. Hrozí jej vysoký trest vrátane doživotného väzenia. Súd na ňu uvalil vyšetrovaciu väzbu, ktorá skončila 24. decembra, ale vzápätí ju, ako informovala ukrajinská agentúra UNIAN, predĺžil o ďalších 60 dní.
Tvrdé obvinenia
Nadežda chcela lietať vysoko, aspoň v politike, ale napokon v očiach politických špičiek v Kyjeve „neriadená strela“ nedobrovoľne „pristála“ za mrežami väznice. Dnes čelí celkove siedmim bodom obžaloby. Poslanci mali možnosť pozrieť si video, na ktorom žena podobajúca sa na Savčenkovú hovorí o prípravách na štátny prevrat. Vravela o mínometnom útoku na sklenenú strechu snemovne a následné zastrelenie všetkých poslancov, ktorí by prežili pád strechy.
„Je to hlúposť. Bola by to samovražda, ak si uvedomíme, že vládne budovy, sídlo kabinetu, neďaleký parlament a relatívne blízke sídlo prezidenta stráži okolo 5 000 príslušníkov špeciálnych jednotiek,“ upozornil už vtedy zdroj blízky miestnym pomerom.
Putin deportoval „neriadenú strelu“
Savčenková v konečnom dôsledku vymenila ruské väzenie za ukrajinské. V prvom prípade si odpykávala trest za vraždu a pokus o vraždu, ako aj prekročenie hranice. Súhrnne: 22 rokov plus pokuta 30-tisíc rubľov, takmer 400 eur. Podľa obžaloby zámerne určila súradnice miesta, kde sa nachádzali ruskí novinári, ktorí následne zahynuli pri mínometnej paľbe. Ruský prezident Vladimir Putin sa problému zo zajatkyňou napokon zbavil jej omilostením a deportovaním do vlasti výmenou za prepustenie viacerých väzňov na ukrajinskej strane. Savčenkovú vo vlasti spočiatku vítali ako hrdinku. Julia Tymošenková, líderka Baťkivščiny, najsilnejšieho opozičného hnutia, ju osobne vítala po prílete do vlasti s cieľom využiť popularitu politicky nevzdelanej dievčiny vo svoj prospech. Neúspešne. Napokon sa musela vzdať plánu a vyhlásiť: „Po tom, čo Nadežda prežila obrovský stres, ponižovanie, hlad a strach a vrátila sa domov, mala absolvovať dlhodobú psychologickú rehabilitáciu. Mala trvať minimálne rok. Je mi jej nekonečne ľúto ako človeka. Jednoducho sa ocitla na nesprávnom mieste vo svojom živote.“
Aj Porošenko sa mýlil
Nebol na tom lepšie ani prezident Petro Porošenko, ktorý Savčenkovej udelil vyznamenanie Hrdina Ukrajiny. Nadežda však začala rozprávať nie podľa predstáv politických špičiek v Kyjeve. Napríklad známy je jej výrok, podľa ktorého „na Majdane sa v roku 2014 objavili zbrane, ktoré použili s vedomím organizátorov protestnej akcie“. "Videla som, ako z modrého mikrobusu vystúpili ozbrojení muži, ktorí dnes sedia v parlamente. Videla som, ako Parubij (súčasný šéf snemovne – pozn. aut.) doviedol ostreľovačov do hotela Ukrajina a Lucenko sa stal generálnym prokurátorom, aby zakryl tieto zločiny,“ vyhlásila dnes v očiach niektorých vlastizradkyňa. Nadežda tak vlastne nepriamo potvrdila svedectvo gruzínskych snajperov, ktorí podľa ich vlastných slov boli účastníkmi udalostí na Majdane. Ako povedali, rozkaz strieľať dostali od Sergeja Pašinského, v tom čase šéfa parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a obranu. „Cieľom boli demonštranti, ale aj príslušníci silových štruktúr (špeciálna jednotka Berkut a policajti – pozn. red.),“ tvrdili Gruzínci.
Dôležitý nie je trest, ale proces
Potvrdilo sa, že až do zatknutia nebola Savčenková súčasťou žiadneho z politických „klanov“, ktoré sa pokúšajú dodnes mútiť spoločenskú aj tak rozbúrenú hladinu. Nemá za sebou štáb odborníkov ani potrebné finančné toky. „Ide však o Porošenkovu objednávku v snahe zbaviť sa jej ako faktora nátlaku,“ myslí si kyjevský politológ Michail Pogrebinskij. Zbaviť sa politika, ktorý otvorene volá nielen po odchode Porošenka, ale aj po jeho potrestaní za to, kam až dostal Ukrajinu. Podľa ukrajinského politológa Kosť Bondarenka v prípade Savčenkovej trest nie je tým hlavným. Ako tvrdí, „nie výsledok, ale proces je dôležitý“.