Dobré správy prichádzajú z Balkánu skôr v malých dávkach a nepovšimnuté. Ale v novembri 2017 šesť regionálnych partnerov ratifikovalo vznik Západobalkánskeho fondu so sídlom v Tirane. Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Kosovo, Macedónsko a Srbsko sa zhodli na potrebe spolupráce. A to bez ohľadu na to, že fond aj vzhľadom na nevyriešené vzťahy medzi Belehradom a Prištinou nehovorí o štátoch západného Balkánu, ale o zmluvných partneroch.
Základom fungovania organizácie je podpora projektov v regióne a prehlbovanie spolupráce. Má to však svoje pravidlá. Projekt môže byť úspešný len vtedy, keď sa na ňom podieľajú organizácie minimálne z troch krajín.
"Pri prvom kole výzvy na predkladanie projektov sme mali k dispozícii približne 119-tisíc eur. Podporili sme 18 projektov, po troch od každého zmluvného partnera. Pre druhé kolo máme vyšší rozpočet, je to 260-tisíc eur. Je to najmä preto, že sa zmluvní partneri rozhodli zdvojnásobiť príspevok do fondu,“ povedal pre Pravdu Gjergj Murra, výkonný riaditeľ Západobalkánskeho fondu. Organizácia je do značnej miery dieťaťom visegrádskej štvorky. Úvahy o zrode Západobalkánskeho fondu sa začali už v roku 2011 počas českého predsedníctva V4.
"Západný Balkán je tradičná oblasť, ktorej venujeme veľkú pozornosť. Slovensko aj celá V4, samozrejme, politicky podporuje Západobalkánsky fond a jeho aktivity. Vnímame ich ako veľmi dôležité pre budovanie dôvery v rámci regiónu. Predovšetkým pre cezhraničnú spoluprácu,“ uviedol pre Pravdu Peter Spišiak, slovenský veľvyslanec v Albánsku.
Podľa ambasádora je visegrádska štvorka, ktorej Slovensko práve predsedá, pripravená naďalej podporovať fond. "Na druhej strane je podstatné, aby západobalkánske štáty podporujúce fond cítili väčšie vlastníctvo, čo sa týka jeho aktivít. Ak má fond fungovať a má byť v regióne viditeľný, musia si jeho činnosť osvojiť regionálni partneri,“ pripomína Spišiak. "V tejto chvíli neuvažujeme nad ďalšou finančnou podporou fondu, technická pomoc, ktorú sme mu poskytli, dobieha a počkáme si na vyhodnotenie fungovania projektov,“ uviedol veľvyslanec.
Podobne to vidí aj výkonný riaditeľ Medzinárodného visegrádskeho fondu Andor Dávid. Maďarský diplomat má veľké skúsenosti s pôsobením na Balkáne. Medzinárodný visegrádsky fond podporil rozbeh svojho „mladšieho brata“ v Tirane sumou viac ako 65-tisíc eur v podobe technickej pomoci.
"Je veľkým úspechom, že všetci zúčastnení na západnom Balkáne hlasovali za vznik fondu, čo odobrili dvojtretinovou väčšinou aj národné parlamenty,“ povedal pre Pravdu Dávid. "Proces zmierenia v regióne ide cez mysle a srdcia ľudí a už sa začal najmä u mladšej generácie. Západobalkánsky fond sa sústredí na projekty, nie na politiku. Ak dosiahneme, že v regióne bude viac ľudí ochotných spolupracovať než tých, čo chcú vytvárať rozdiely, tak to bude dôležitý krok vpred,“ myslí si Dávid.
Jednou z tém, na ktoré Západobalkánsky fond dáva dôraz, je integrácia krajín do Európskej únie. K tomuto cieľu sa hlásia všetky štáty regiónu. Odborníčka na Balkán zo Spolkovej vysokej technickej školy v Zürichu Natasha Wunshová tvrdí, že regionálna spolupráca v regióne je základom vstupného procesu do EÚ.
"Finančná podpora a kladenie dôrazu na zapojenie sa občanov sú dôležité z hľadiska spoločnej vízie pre západný Balkán. Ale politické napätie medzi krajinami pretrváva a celkovo sa zhoršuje kvalita demokracie. Je to znak, že iniciatívy občianskej spoločnosti len do určitej miery riešia stagnáciu v prístupovom procese do EÚ a s tým spojené rozčarovanie miestnych ľudí,“ povedala pre Pravdu Wunschová.
"Fungovanie fondu je však veľmi dobrým príkladom niečoho, čo sme vybudovali my. Naše vlády by ho mali lepšie využiť v kontaktoch s Bruselom. Ukázať, že náš región nie je len zdrojom obáv a zlých správ, ale aj zaujímavých príkladov. Európskej integrácii predchádza regionálna spolupráca. Nemôžeme klopať na väčšie dvere bez toho, aby sme mali dobré vzťahy so susedmi,“ reagoval Murra.
"Fond je skvelou príležitosťou ukázať v Bruseli, že tento región niečo dokázal. Nie je to niečo, čo mu niekto prikázal. Je to príklad toho, že sa západný Balkán sám stará o svoju budúcnosť,“ myslí si aj Dávid.