Hlasovanie dopadlo pomerom 181 ku 2, pričom tri krajiny – Dominikánska republika, Eritrea a Líbya – sa zdržali. Niekoľko štátov sa na hlasovaní nezúčastnilo, uviedla agentúra DPA.
Globálny pakt OSN o utečencoch sa odlišuje od takisto právne nezáväzného globálneho paktu OSN o migrantoch, o ktorom bude Valné zhromaždenie v New Yorku hlasovať v stredu a ktorý vyvolal oveľa väčšiu pozornosť verejnosti.
Schválený pakt o utečencoch zároveň posilňuje spoločnú, zdieľanú zodpovednosť za poskytovanie pomoci tým, ktorých konflikt alebo prenasledovanie donútili ujsť zo svojej krajiny. Nepožaduje žiadny systém kvót, teda to, koľko utečencov by mali jednotlivé krajiny prijať, napísala agentúra DPA.
Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi označil vo svojom tvíte tento pakt o utečencoch za „historický“. „Je to najväčšia snaha o široké zdieľanie zodpovednosti za utečencov, akej som bol za 34 rokov práce s utečencami svedkom,“ dodal.
Globálny pakt o utečencoch bol prijatý v období, keď bol nútený ujsť zo svojich domovov rekordný počet 68,5 milióna ľudí. Z nich 25,4 milióna prekročilo hranicu a stalo sa utečencami, zvyšných 43,1 milióna sú vysídlení v rámci územia svojich domovských krajín.
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) deväť z desiatich utečencov žije v rozvojových krajinách, kde sú základné služby ako zdravotníctvo a školstvo už aj tak preťažené.
Nový pakt sa sústreďuje na poskytnutie ďalších investícií od vlád a súkromného sektora do infraštruktúry a služieb, takže úžitok z toho budú mať utečenci aj hostiteľské komunity či krajiny – napríklad z prístupu k vzdelaniu.
Pakt sa tiež zameriava na riešenie environmentálnych dôsledkov pre hostiteľské krajiny, ktoré sa starajú o utečencov, ďalej podporuje využívanie alternatívnych zdrojov energie a načrtáva ďalšie možnosti presídľovania prostredníctvom opätovného zlučovania rodín, študentských štipendií alebo humanitárnych víz, aby mohli utečenci bezpečne cestovať.
Tento pakt vychádza z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a tiež z ďalších dohovorov o ľudských právach a z humanitárneho práva. Dláždi cestu k usporadúvaniu Globálneho fóra o utečencoch každé štyri roky.
Grandi označil pakt o utečencoch za „silné vyjadrenie toho, ako v dnešnom roztrieštenom svete spolupracujeme“. Zdôraznil, že „žiadna krajina by nemala byť ponechaná sama na seba v zvládaní obrovského prílevu utečencov“.
Iný dokument – globálny pakt OSN o migrácii, ktorý Valné zhromaždenie podľa očakávania schváli v stredu – má zaručiť bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu. Na konferencii v marockom Marrákeši ho 10. decembra odhlasovalo 85 percent zo 193 členských štátov OSN. Ostro proti nemu vystúpili Spojené štáty a proti sa vyjadrili napríklad aj stredoeurópske štáty Slovensko, Česko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, ale tiež Austrália.