Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Doteraz ho uznalo vyše 110 štátov vrátane Česka. Naopak Srbsko, Rusko, Čína a päť krajín EÚ (Cyprus, Rumunsko, Grécko, Slovensko a Španielsko) nie. Normalizácia vzťahov Prištiny a Belehradu je kľúčovým predpokladom na získanie členstva v EÚ. V roku 2013 sa Srbsko a Kosovo zaviazali, že spolu budú pod záštitou EÚ konať. Zásadný pokrok ale zaznamenaný nebol.
Washington je naďalej najväčším politickým aj finančným spojencom Kosova.
„Neuskutočnenie tejto jedinečnej príležitosti by bolo tragickým krokom späť, pretože je pravdepodobné, že sa čoskoro neobjaví ďalšia príležitosť k ucelenému mieru,“ stojí v liste Trumpa, ktorý bol zverejnený na webových stránkach kosovského prezidenta. V dokumente tiež stojí, že „Spojené štáty veľa investovali do úspechu Kosova, ako nezávislého a zvrchovaného štátu“. Trump v liste tiež uviedol, že by pri príležitosti podpísania dohody pozval prezidentov Kosova a Srbska do Bieleho domu.
Biely dom ani americká ambasáda v Prištine sa k listu nevyjadrili. Napätie medzi Srbskom a Kosovom sa zvýšilo minulý týždeň potom, čo kosovský parlament schválil premenenie Kosovských bezpečnostných síl (KSF) v pravidelnú armádu. Týždeň predtým pritom srbská premiérka naznačila, že transformácia KSF na pravidelnú armádu by mohla vyprovokovať vojenskú intervenciu zo strany Belehradu.
Vojna v Kosove si v rokoch 1998–1999 vyžiadala asi 10-tisíc ľudských životov, ďalších zhruba 1700 ľudí bolo vyhlásených za nezvestných. Konflikt ukončila až intervencia NATO, ktorej cieľom bolo ukončiť krvavé útoky Srbov proti etnickým Albáncom.