Zo 193 členských krajín OSN proti globálnemu paktu o utečencoch hlasovali len USA a Maďarsko. Ďalšie tri krajiny (Eritrea, Líbya a Dominikánska republika) sa zdržali. Sedem krajín, medzi nimi napríklad Poľsko a Izrael, nehlasovalo. Slovensko dokument podporilo. „Na hlasovaní vo Valnom zhromaždení OSN sa zúčastnil stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri OSN, ktorý podporil uvedený dokument – rovnako ako predstavitelia ďalších 180 krajín,“ povedal pre Pravdu hovorca ministerstva zahraničných vecí Boris Gandel. „Globálny pakt o utečencoch podporilo 26 krajín EÚ. Pripomínam, že ide o právne nezáväzný dokument, ktorý má charakter správy. Neobsahuje záväzky ani prísľuby členských štátov OSN,“ dodal.
Záväzky či prísľuby členských štátov neobsahuje ani globálny pakt o migrantoch. Slovensko však pri jeho schvaľovaní bude na základe uznesenia slovenskej vlády a Národnej rady postupovať inak ako pri utečeneckom pakte. „Na hlasovaní sa nezúčastníme,“ potvrdil pre Pravdu Boris Gandel.
Migračný pakt nie je v súlade s bezpečnostnou a migračnou politikou Slovenska
Slovensko, kde spor o migračný dohovor takmer viedol k odchodu šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka z vlády, už ani na marrákešskej konferencii nemalo žiadneho zástupcu. „Slovensko nemôže súhlasiť s konečným návrhom Globálneho paktu pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu a sťahuje sa z prijímacieho procesu,“ oznámil vtedy listom predsedníčke konferencie premiér Peter Pellegriny. Ako dôvod uviedol, že dokument, ktorý v Marrákeši odsúhlasilo 164 členských štátov OSN, nie je v súlade s bezpečnostnou a migračnou politikou našej krajiny.
Stúpenci migračného paktu OSN si od neho sľubujú lepšiu medzinárodnú súčinnosť pri riešení problémov migrácie i účinnejší boj proti pašerákom ľudí. Podľa kritikov ale text predstavuje migráciu ako pozitívny fenomén, čím podporuje nekontrolovanú migráciu. Odporcovia tiež tvrdia, že dokument nerobí rozdiely medzi nelegálnou a legálnou migráciou.
Migračný pakt viaceré štáty odmietajú
Viaceré štáty migračný pakt odmietajú. Ako prvá krajina sa z rokovania o ňom stiahli už pred rokom USA, v lete ich nasledovalo Maďarsko. Na jeseň sa k Budapešti pripojili aj zvyšné krajiny V4 – Česko, Poľsko a Slovensko. Odskočilo aj Rakúsko, momentálne predsedajúca krajina EÚ. Mimo zostala Austrália, Lotyšsko, Čile i Dominikánska republika. Ďalšie krajiny vrátane Bulharska, Švajčiarska, Talianska a Izraela si na marrákešskej konferencii vyhradili právo z paktu vystúpiť.
Spomedzi krajín V4 si Slovensko rozhodnutím nezúčastniť sa na hlasovaní zvolilo najmiernejší spôsob, ako prejaviť výhrady k migračnému paktu. Maďarsko, Česko a Poľsko sa chystali hlasovať proti. „Máme závažné výhrady, podobne ako USA, Maďarsko a ďalšie štáty, preto sa pokúsime pakt zablokovať a zmeniť,“ napísal na sociálnej sieti šéf českej diplomacie Tomáš Petříček. „Každá krajina má nárok na ochranu svojich občanov a svojich hraníc, preto sa paktom nebudeme cítiť viazaní,“ dodal na margo dokumentu, v ktorom sa explicitne zdôrazňuje, že je nezáväzný.
Český premiér Andrej Babiš podľa vzoru maďarského kolegu Viktora Orbána pôvodne mienil odmietnuť oba pakty. V pondelňajšom rozhovore pre denník Právo to jasne naznačil. Podľa informácií z diplomatických kruhov, na ktoré sa odvoláva agentúra DPA, však „koaličná sociálna demokracia v poslednej chvíli dokázala zmeniť názor populistického premiéra“ a Česko napokon za prijatie paktu o utečencoch hlasovalo.
Podľa šéfky Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu Zuzany Vatráľovej je Globálny pakt OSN o migrácii dobrým základom pre riešenie mnohých problémov. Zdôrazňuje tiež nevyhnutnosť spolupráce medzi krajinami. Video je z 12.10.