Je ešte možné zastaviť Nord Stream 2?

, 21.12.2018 09:00

Tvrdé slová aj zmierlivé hľadanie kompromisu. Európska únia si opäť vyjasňuje svoje vzťahy s Moskvou. A všetko to ešte ovplyvňuje projekt plynovodu Nord Stream 2, ktorý kritizujú USA a mnohé východoeurópske krajiny vrátane Slovenska.

Aj z Nemecka však už znejú hlasy, že Berlín bol v tomto prípade príliš ústretový k Moskve. Nord Stream 2 totiž obchádza Ukrajinu a zároveň by mohol zvýšiť závislosť Európy od ruského plynu. V tejto situácii až nezvyčajne tvrdý komentár na adresu Moskvy zverejnil Norbert Röttgen (CDU), šéf zahraničného výboru nemeckého parlamentu.

Prehodnotí Nemecko Nord Stream 2?

Podľa politika by Západ mal zatlačiť na Rusko všetkými spôsobmi s výnimkou vojny, aby sa podarilo vyriešiť situáciu na Ukrajine. "Najmä Nemecko by malo urýchlene prehodnotiť kontroverzný projekt plynovodu Nord Stream 2. Dlhodobo kritizujem tento plán, ktorého cieľom je vybudovať alternatívu k existujúcim tranzitným tokom cez východnú Európu. Len ťažko sa dá o Nord Stream 2 povedať, že je to komerčný projekt. Má výrazné geopolitické dosahy,“ napísal Röttgen minulý týždeň v denníku Guardian.

Kresťanský demokrat však pripustil, že v tejto fáze je už veľmi ťažké zastaviť celý projekt. "S výnimkou Dánska stavebné povolenia vydali všetky zainteresované európske štáty. Rusko však minimálne musí garantovať, že cez Ukrajinu naďalej bude prúdiť plyn,“ pripomenul Röttgen. Zmierlivejší bol nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier, ktorého často označujú za jedného z najvýznamnejších poradcov kancelárky Angely Merkelovej.

"Nezmenšíme závislosť od Ruska tým, že budeme torpédovať Nord Stream 2 a potom odberať plyn z Ruska cez iné plynovody,“ povedal pred niekoľkými dňami Altmaier pre agentúru Reuters. "Osobne si myslím, že existencia tohto projektu môže byť oprávnená, ak budú zároveň zachované životne dôležité záujmy Ukrajiny. Jedným z nich je, aby aj po roku 2019 prechádzal podstatný objem plynu z Ruska cez Ukrajinu,“ vyhlásil člen CDU. Podľa neho musí Nemecko uvažovať nad infraštruktúrou umožňujúcou dovoz skvapalneného plynu, čo by viedlo z väčšej energetickej nezávislosti krajiny. Berlín už oznámil výstavbu prvého terminálu pre skvapalnený plyn, cez ktorý by ho mohli dodávať USA, ale aj iní.

Poľská odborníčka na energetickú politiku Agata Loskotová-Strachota pripomína, že už okolo 300 kilometrov plynovodu Nord Stream 2 je vybudovaných v nemeckých a fínskych vodách Baltického mora. "Podľa spoločnosti OMV, ktorá sa na projekte podieľa, bude začiatkom roka zaplatených 70 percent plynovodu. Práce na Nord Stream 2 už pokročili a je čoraz zložitejšie ho zastaviť. Stále ho však sprevádzajú otvorené otázky,“ uviedla pre Pravdu expertka z Centra pre východné štúdiá vo Varšave.

Chýba spomenutý súhlas Dánska, USA hrozia sankciami spoločnostiam, ktoré sa podieľajú na výstavbe, a ešte stále nie je jasné, v akom právnom režime v rámci EÚ bude Nord Stream 2 fungovať.

Katja Yafimaová z Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie si myslí, že Nord Stream 2 nakoniec postavia, aj keď predpovedá určité zdržanie.

"Môže sa stať, že Európska komisia by sa mohla pokúsiť obmedziť využívanie plynovodu, ak sa jej podarí pridať do tretej plynovej smernice dodatok, ktorý by sa vzťahoval na ukončenie Nord Stream 2 na území EÚ. Zatiaľ to čelí odporu v Rade EÚ a nie je jasné, či to eurokomisia v roku 2019 presadí,“ reagovala pre Pravdu Yafimaová. Odborníčka z Oxfordskej univerzity však predpokladá, že keby došlo k obmedzeniu využívania plynovodu, mohlo by to viesť až k súdnym sporom.

Röttgen v spomenutom komentári vyzval Berlín, aby podporil zmeny v tretej plynovej smernici. "Nord Stream 2 je súčasťou debát v médiách a medzi nemeckými politikmi. Nevidím však náznaky, že by vláda v Berlíne naozaj menila postoje. Možno však nastanú nejaké zmeny v prípade, že nebudú existovať garancie, že plyn naďalej pôjde cez Ukrajinu. Od Merkelovej aj novej šéfky CDU Annegret Krampovej-Karrenbauerovej tiež zaznelo, že by bolo možné regulovať či znížiť objem plynu prúdiaci cez Nord Stream 2,“ uviedla Loskotová-Strachota.

Ďalšie sankcie

Minulý týždeň lídri EÚ schválili pokračovanie ekonomických sankcií proti Rusku s odôvodnením, že nefungujú minské dohody, ktoré majú riešiť situáciu na východe Ukrajiny.

No rozhodnutie sprevádzala diskusia o ďalších možných sankciách. Spustilo ju zajatie ukrajinských námorníkov v Azovskom mori 25. novembra. EÚ Rusko vyzýva, aby ich prepustilo. Únia nesiahla po ďalších opatreniach proti Kremľu, keďže ich odmietli Taliansko a Maďarsko. Lídri však odkázali, že na použitie vojenskej sily zo strany Ruska neexistuje žiadny dôvod. "Európska rada žiada okamžité prepustenie všetkých zadržiavaných ukrajinských námorníkov, ako aj vrátenie zadržiavaných plavidiel a voľný prechod všetkých lodí cez Kerčský prieliv. EÚ je pripravená prijať opatrenia na ďalšie posilnenie svojej podpory, najmä v prospech postihnutých oblastí Ukrajiny,“ píše sa v záveroch summitu z minulého týždňa.

V súvislosti s napätím v Azovskom mori sa viac spomína aj Nord Stream 2 a čo s ním. No podľa maďarskej analytičky medzinárodných vzťahov Edit Zgutovej vidieť nejednotu EÚ v otázke opatrení proti Rusku. A to aj napriek opätovnému schváleniu sankcií. "Viditeľne chýba konsenzus na uplatňovanie ďalších opatrení za incident v Azovskom mori,“ reagovala pre Pravdu Zgutová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#protiruské sankcie #Nord Stream 2
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku