Aktivita sopky si vynútila aj zmeny v leteckej doprave. Podľa vládnej agentúry AirNav zabezpečujúcej navigáciu museli byť kvôli sopečnému popolu presmerované všetky lety medzi ostrovmi Jáva a Sumatra.
V stredu začala sopka vo zvýšenej miere produkovať dym a horúci popol. Úrady odporučili obyvateľom žijúcim v jej okolí, aby nosili ochranné masky a okuliare a zdržiavali sa aspoň kilometer od pobrežia.
Okrem zlého počasia oblasť bičujú aj veľké vlny a oboje by spolu so sopečnými erupciami mohli podľa nej „spôsobiť na útesoch krátera zosuvy pôdy do mora“, čo vyvoláva obavy zo vzniku cunami. Karnawati vyzvala obyvateľov, aby boli ostražití a nepodliehali panike. Podobné varovanie v stredu vydala aj národná agentúra pre zvládanie katastrof.
Cunami udrela nečakane v sobotu v noci na pobrežie západnej časti ostrova Jáva a južnej časti ostrova Sumatra. Hovorca národnej agentúry pre zvládanie katastrof Sutopo Purwo Nugroho v stredu informoval, že sa predpokladá, že sopečná aktivita spôsobila kolaps veľkej časti juhozápadného svahu Anak Krakatau. To zrejme spôsobilo pohyb veľkej masy vody a vytvorilo vlny, ktoré následne zasiahli breh. Cunami si vyžiadala 430 mŕtvych, 1 400 zranených a najmenej 159 nezvestných. Viac ako 21-tisíc ľudí vyhnala zo svojich domovov.
Predpokladá sa, že cunami spôsobil buď podmorský alebo svahový zosuv do mora, alebo zrútenie juhozápadnej časti sopky v dôsledku nepretržitej a intenzívnej erupcie surtseyského typu pomenovanej po islandskej sopke Surtsey.
Anak Krakatau vznikla v roku 1927 na mieste sopky Krakatau, ktorá vybuchla v roku 1883, pričom si vyžiadala tisíce mŕtvych a na niekoľko rokov zásadne ovplyvnila globálnu klímu. Za 90 rokov dosiahla nadmorskú výšku 405 metrov.
V stredu si v Indonézii pripomenuli 14. výročie masívneho zemetrasenia s magnitúdom 9,1, ktoré v Indickom oceáne spôsobilo sériu ničivých vĺn cunami. Tie si vyžiadali vo viacerých krajinách v oblasti zhruba 230-tisíc mŕtvych, viac ako polovica pritom pochádzala z indonézskej provincie Aceh.