Rok a pol trvala sága vyjednávania rozvodovej zmluvy medzi EÚ a Britániou. Rokovania sa napokon podarilo koncom novembra uzavrieť. Riziko živelného neriadeného brexitu bez dohody však trvá. Pretože prinajmenšom do januára stále nebude jasné, či vyrokovanú rozvodovú zmluvu schváli britský parlament.
Britskej premiérke Therese Mayovej sa totiž doma nepodarilo získať pre vyrokovanú dohodu dostatočnú podporu. V obave, že pri hlasovaní o zmluve v parlamente utrpí zdrvujúcu porážku, hlasovanie odložila. To bolo poslednou kvapkou pre nespokojných poslancov vládnych konzervatívcov, ktorí napokon iniciovali vnútrostranícke hlasovanie o dôvere Mayovej. Tá síce napokon získala dôveru väčšiny straníckych poslancov, ukázalo sa však, že približne tretina konzervatívnych poslancov si želá jej odchod. Aj preto jej pozícia ako premiérky zostáva vratká.
Dohoda je kompromis
Dlho vyrokovávaný návrh rozvodovej zmluvy neuspokojil v Británii nikoho – ani tábor stúpencov, ale ani odporcov brexitu. Radikálni stúpenci brexitu vyrokované podmienky považujú za „zradu“. Pod paľbou kritiky je najmä dohodnutá poistka či záložný plán, ktorý má v budúcnosti zabrániť opätovnému vzniku hraničných kontrol medzi Írskom a Severným Írskom. Dohoda sa týka zachovania práv občanov únie po brexite, vrátane asi 100-tisíc Slovákov, ktorí žijú a pracujú v Británii. Obsahuje aj časť o finančnom vyrovnaní záväzkov Londýna, čo by mohlo byť vo výške asi 44 miliárd eur. Zrejme najzložitejším problémom, ktorý rieši rozvodová zmluva, je zachovanie fungovania otvorenej írskej hranice.
V rámci írskej poistky či záložného plánu, ktorý sa spustí v prípade, že sa Brusel a Londýn nedohodnú na lepšom riešení, sa má EÚ a Spojené kráľovstvo stať „jednotným colným územím“. Na Severné Írsko, ktoré je súčasťou Spojeného kráľovstva, sa zároveň majú vzťahovať pravidlá spoločného trhu EÚ. Takéto riešenie však jednoznačne odmietajú stúpenci tvrdého brexitu, ktorí od začiatku žiadajú odchod Británie z colnej únie EÚ a tiež jednotného trhu. Dôležitou súčasťou rozvodovej zmluvy je aj dohoda na tzv. prechodnom období, počas ktorého by sa obe strany mali dohodnúť na nových obchodných dohodách a ďalších zmluvách o budúcich vzťahoch. Toto obdobie by malo trvať do konca roka 2020, po vzájomnej dohode ho však bude možné jednorazovo o rok alebo dva predĺžiť.
Pre bežných občanov sa počas prechodného obdobia takmer nič nezmení, hranice sa neuzavrú a tovary budú prúdiť medzi EÚ a Britániou tak ako doteraz. V Británii zostanú platiť pravidlá EÚ, ale Briti o nich už nebudú rozhodovať. Británia totiž už nebude členským štátom, preto nebude hlasovať o nových pravidlách, ktoré bude prijímať EÚ.
Na pokraji priepasti
Samozrejme, toto bude platiť, ak rozvodovú zmluvu schváli britský parlament a do konca marca budúceho roka prejde celým ratifikačným procesom. Schválenie zmluvy v britskom parlamente však nie je isté. V takom prípade hrozí brexit bez dohody, ktorý odporcovia brexitu v Británii označujú ako pád z útesu.
V deň D a nasledujúce pracovné dni by zrejme nastal najmä pri cestách z Británie a do Británie chaos. Závisí to od toho, do akej miery by sa Británia a ostatné štáty EÚ na túto situáciu pripravili a v zrýchlenom konaní prijali patričné opatrenia. Na takýto scenár sa pri chaotickom procese vystúpenia Británie z EÚ chystá Brusel i jednotlivé krajiny.
Ak dohoda nebude, Británia zo dňa na deň prestane byť súčasťou colnej únie a jednotného trhu EÚ. To by znamenalo zavedenie kontrol na hraniciach, v prístavoch aj na letiskách. Na vývoz a dovoz tovarov by sa vzťahovali clá podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie. Poškodilo by to úniu, ale ešte viac Britániu, ktorá je menším trhom ako EÚ.
Brexit sa dá zvrátiť
Aj preto sa čoraz častejšie hovorí o rôznych variantoch, ktoré by brexitu bez dohody zabránili. Mayová sa do poslednej chvíle bude snažiť získať od EÚ ústupky v otázke írskej poistky. EÚ však zrejme nebude súhlasiť s nijakými právne záväznými formuláciami. Odporcov navrhnutej rozvodovej zmluvy a stúpencov tvrdého brexitu to neuspokojí. Mayová sa však bude spoliehať na to, že pod časovým tlakom a pri hrozbe ekonomickej katastrofy v prípade brexitu bez dohody poslanci napokon dohodu odobria.
Ak aj napriek tomu dohoda britským parlamentom neprejde, stále zostanú isté možnosti, ako pád z útesu odvrátiť, aj keď čas na ich presadenie sa každým dňom kráti. Jednou z možností je odklad brexitu. Termín sa dá posunúť, ale len so súhlasom všetkých 27 členských štátov. Odklad by chceli odporcovia brexitu využiť na usporiadanie nového referenda o vystúpení z EÚ. Nie je isté, ako by znela otázka – či by sa hlasovalo o texte rozvodovej zmluvy alebo o možnosti, že Británia zostane členom EÚ. V referende v roku 2016 Briti tesnou väčšinou členstvo odmietli. Teraz prieskumy verejnej mienky naznačujú, že by tesnou väčšinou súhlasili so zotrvaním v EÚ.
Istú nádej odporcom brexitu dal aj Súdny dvor EÚ. Ten nedávno potvrdil, že Británia môže jednostranne svoje rozhodnutie odísť z EÚ zmeniť a brexit zrušiť. Musí sa tak stať v súlade s britskými ústavnými pravidlami. Vláda v Londýne môže rozhodnutie o brexite stiahnuť do chvíle, kým začne platiť rozvodová zmluva alebo – ak zmluva nie je prijatá – tak do posledného dňa pred brexitom. Londýn si môže brexit rozmyslieť aj v prípade, že sa predtým dohodne s EÚ na odklade. Možnosť odstúpenia od brexitu by platila do konca obdobia odkladu.
Mayová tento variant vylúčila. V parlamente pri presadzovaní rozvodovej zmluvy však varovala poslancov, že ak zmluvu odmietnu, zostávajú dve možnosti – brexit bez dohody alebo nijaký brexit.