V odkaze určenom Bielemu domu „Putin zdôraznil, že rusko-americké vzťahy sú najdôležitejším faktorom zaistenia strategickej stability a medzinárodnej bezpečnosti, a potvrdil, že Rusko je otvorené dialógu s USA o tom najširšom okruhu otázok“, oznámil úrad ruského prezidenta.
Pred rokom Putin poslal Trumpovi obdobné novoročné prianie, v ktorom napísal, že sa teší na rok „spolupráce“ medzi oboma krajinami, poznamenala televízia CNBC. Konštatovala pritom, že posledný rok bol poznačený intenzívnym vyšetrovaním údajného zasahovanie Ruska do volieb v USA z roku 2016 aj Trumpovým výrazným odklonom od predchádzajúcej americkej zahraničnej politiky na Blízkom východe a v Európe, čo sú dve oblasti, na ktoré sa Putin teraz zameriava. Možno najpozoruhodnejší však podľa CNBC bol júlový summit a následná tlačová konferencia oboch vodcov v Helsinkách, kde sľúbili obnovenie spolupráce svojich krajín a stiskom ruky vyslali signál o nadviazaní priateľských kontaktov.
Moskva tento raz uviedla, že jednou z kľúčových tém, ktoré chce prerokovať so Spojenými štátmi, sú plány Washingtonu odstúpiť od dohody o jadrových zbraniach z čias studenej vojny. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov podľa Reuters povedal, že teraz je na Spojených štátoch, či zorganizovať nové stretnutie v roku 2019.
„Tento problém by mal riešiť Washington. Ako náš prezident, tak jeho zástupcovia hovoria, že sme pripravení na rokovania, až bude pripravený Washington,“ citovala Lavrova ruská agentúra TASS.
V pasáži venovanej Českej republike Kremeľ na svojom webe uvádza, že ruský prezident ocenil Zemanovo „úsilie o zachovanie konštruktívnych vzťahov medzi oboma krajinami a vyjadril dôveru, že ďalší rozvoj spolupráce založenej na vzájomnom rešpekte a vzájomnom prospechu zodpovedá túžbe národov Ruska a Českej republiky a slúži na posilnenie stability a bezpečnosti v Európe“.
Putin podľa Kremľa oslovil s blahoželaním predstaviteľov viacerých postsovietskych republík; na kremeľskom zozname sú všetky s výnimkou pobaltskej trojica – Litvy, Lotyšska a Estónska -, ktorá má s Moskvou dlhodobo napäté vzťahy, a takisto Ukrajiny a Gruzínska, s ktorými trvajú okrem iného územné spory. Putin však zablahoželal vedeniu Abcházska a Južného Osetska, teda dvoch separatistických provincií, ktoré sa začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia s ruskou pomocou odtrhli od Gruzínska a ktorých nezávislosť uznalo Rusko a niekoľko ďalších krajín.
Putinovo blahoželanie putovala okrem iného tiež k najvyšším predstaviteľom Argentíny, Brazílie, Británie, Číny, Francúzska, Indie, Talianska, Izraela, Japonska, Južnej Kórey, Maďarska, Nemecka, Sýrie, Turecka a Venezuely. Medzi ďalšími adresátmi boli napríklad pápež František alebo šéfovia OSN a Medzinárodného menového fondu a taktiež mnohých medzinárodných športových organizácií – napríklad olympijského výboru a futbalovej, hokejovej či džudistickej federácie.