Americký prezident Donald Trump viac ráz ukázal, že sa mu páčia autoritatívni lídri, za čo si vyslúžil kritiku. Ale USA často v dejinách spolupracovali s nedemokratickými vodcami. Je v tom Trump iný a má jeho správanie vplyv na zahraničnú politiku?
Úprimne poviem, že si nie som celkom istý, čo to znamená. Vieme, alebo lepšie povedané, vyzerá to tak, že prezidentovi Trumpovi imponuje istý druh stability, ktorý do spoločnosti vnášajú silné osobnosti. Ale to neznamená, že je to stabilita, ktorú spoločnostiam ponúka právny štát. Vieme, že autoritatívni lídri sa neriadia jeho pravidlami. Fungujúci právny štát totiž obmedzuje ich moc. Demokratickí štátnici však často čelia kritike, že sú slabí, pretože rešpektujú pravidlá. Neviem, čo si v skutočnosti prezident Trump myslí. Akoby však schvaľoval ten druh stability, ktorý vyplýva z kontroly spoločnosti založenej na autoritatívnych, iliberálnych či diktátorských lídroch. Fungujúca demokracia je zložitá a musíte sa v nej deliť o moc. Aj preto niekedy ľudia obdivujú silných vodcov. Lebo sa nedelia o moc.
Dá sa teda povedať, že keď Spojené štáty a Západ podporovali diktátorov, bolo to najmä z politických dôvodov, kým Trumpa hlavne priťahuje to, ako vládnu?
Nespájal by som to. Je pravda, že USA v minulosti určite podporovali autoritatívnych lídrov, ako bol Ferdinando Marcos na Filipínach a ďalší. Ale už sme to neraz oľutovali. Mysleli sme si, že v boji s komunizmom v bipolárnom svete môžeme podporovať autoritatívnych lídrov, lebo sme nemali čas na demokraciu. Bol to nesprávny prístup a musíme s ním žiť, lebo je to súčasť našich dejín. Mnohé z tých štátov, kde sme boli na strane silných vodcov, sú dnes demokraciami. Ako som povedal, neviem, čo si prezident Trump myslí, ale zdá sa, že rešpektuje, či dokonca obdivuje tých lídrov, ktorí kontrolujú krajiny prostredníctvom autoritatívnych princípov. Viac ako tých, ktorí fungujú v demokracii, delia sa o moc a rešpektujú princípy právneho štátu.
Jedným z lídrov, ku ktorým má Trump blízko, je saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán, ktorý sa podľa všetkého priamo podieľal na brutálnej vražde novinára Džamála Chášakdžího. Americká vláda na to reagovala pomerne vlažne. Prečo?
Som sklamaný z tejto reakcie. Ale chcem povedať, že nie celá americká vláda sa k tomu stavia ako prezident. Do značnej miery je Trump sám v tom, ako vníma Muhammada bin Salmána. V americkej vláde je mnoho ľudí, ktorí sú z toho mimoriadne sklamaní. Zo správy CIA a ďalších informácií vyplýva, ako vraždu Džamála Chášakdžího obklopili klamstvá a výmysly. Slúžia na to, aby odvrátili pozornosť od skutočne zodpovedných za zločin. Mnohých z nás, ktorí región poznajú, to nepresvedčilo. Preto som v Brookingsovom inštitúte prerušil kontakty so Saudskou Arábiou a vrátili sme peniaze na projekty, ktoré sme od nej dostali. Myslím, že nový americký Kongres sa pozorne pozrie na vzťahy USA so Saudskou Arábiou. Podporujem túto snahu. Na druhej strane nejde o to, aby sme sa hnevali na Rijád len preto, čo robí Muhammad bin Salmán. Naše vzťahy so Saudskou Arábiou majú svoju hodnotu. Otázkou je, akú majú hodnotu vzťahy Trumpa, jeho zaťa Jareda Kushnera a Muhammada bin Salmána. Toto je toxický problém a musíme byť schopní to oddeliť.
Ako teda riešiť problém so Saudskou Arábiou?
Prostredníctvom Kongresu. Senát už hlasoval o obmedzení amerického zapojenia sa do vojny v Jemene. Tamojší konflikt je momentálne najhoršia humanitárna katastrofa. Je to vojna Muhammada bin Salmána. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo odkázal do Rijádu, že chce vidieť prímerie v Jemene, aby sme sa rozprávali o mieri. Hneď na to Saudská Arábia podnikla letecké útoky na ciele v Jemene. Pýtam sa, koľko civilistov zabili? Vyzerá to tak, že veria, že si môžu robiť, čo sa im zachce. USA im v tom nemajú pomáhať. Amerika sa má snažiť nájsť spôsob, ako môže Saudská Arábia vycúvať z vojny v Jemene.
Je prekvapením, že Muhammad bin Salmána koná tak, ako koná?
Vkladali sme do neho nádeje. Vyzeral ako reformne orientovaný mladý korunný princ, ktorý bol ochotný obmedziť vplyv vahábizmu, dať viac práv ženám, do istej miery liberalizovať spoločnosť a reformovať ekonomiku. Muhammad bin Salmána bol niekto, na koho sme v Saudskej Arábie čakali. Namiesto toho sme svedkami vojny v Jemene, blokády Kataru, ktorá v podstate zničila fungovanie Rady pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive, zadržiavania členov rodiny Saudov, v podstate zatknutia libanonského premiéra a nakoniec aj vraždy Džamála Chášakdžího. Nejde len o jeden čin, ale o sériu krokov. Ženy môžu v Saudskej Arábii šoférovať, ale tie, ktoré žiadali viac, skončili za mrežami. Všetky naše nádeje, že Muhammad bin Salmán bude veľkým reformátorom, dostali jasný úder.
Boli to však oprávnené nádeje?
Vychádzali z Vízie 2030 pre Saudskú Arábiu. Nie je to bezvýznamný dokument. Vnímali sme ho tak, že Saudská Arábia má plán, ako dosiahnuť isté ciele. Kroky Muhammada bin Salmána však nie sú v súlade z jeho víziou. K jeho pocitu beztrestnosti však jednoznačne prispeli osobné, a zdá sa aj finančné vzťahy, ktoré má s prezidentom Trumpom a jeho zaťom Kushnerom.