„Pekinský summit je možné považovať za signál, že už druhé rokovanie Trumpa a Kima je na spadnutie,“ domnieva sa aj spravodajkyňa BBC. Harry Kazianis z amerického konzervatívneho inštitútu Centrum pre národný záujem (CNI) pre agentúru Reuters však považuje Kimovu návštevu v Pekingu aj za jeho snahu „dôrazne pripomenúť Trumpovi, že má diplomatické a ekonomické alternatívy k tomu, čo ponúka Washington a Soul“.
V samotnej Číne majú odborníci tiež jasno. „Kim Čong-un pricestoval do Pekingu s cieľom získať pravdepodobne podporu, ale aj rady pred možným summitom s Trumpom,“ citovali v utorok čínske noviny Global Times politológa Wang Jushenga z Čínskej akadémie vied. Zároveň predpokladá, že líder KĽDR po rokovaniach s Trumpom má v pláne „začať novú etapu rozvoja svojej krajiny, ktorá bude znamenať veľa príležitostí pre Pchjongjang“. Jeho čínsky kolega Wang Sheng, ktorý sleduje vývoj na Kórejskom polostrove, je presvedčený, že kroky prijaté vedením KĽDR s cieľom dosiahnuť jadrové odzbrojenie a zblíženie s Washingtonom si možno vysvetliť predovšetkým „dôverou, ktorú má Pchjongjang voči čínskej strane“. Podľa Wang Shenga rok 2019 môže byť pre KĽDR prelomovým. Podobne, ako sa stal pre Čínu rok 1979. Vtedy Peking odštartoval proces reforiem v snahe otvoriť sa svetu.
Bez „obrnenej beštie“ ani krok
Pri každej nielen zahraničnej ceste severokórejských lídrov sa veľká pozornosť venuje dopravným prostriedkom, ktorým zveria svoj osud. Napríklad otec dnešného lídra Kim Čong-il sa natoľko bál lietať, že nikdy nesedel v lietadle. A tak, rovnako ako jeho dedko Kim Ir-sen a otec Kim Čong-il, aj Kim Čong-un už tradične volí vlakovú súpravu známu ako „obrnená beštia“. Zato s luxusnými „vnútornosťami“. Potvrdil to napokon Konstantin Pulikovskij, ktorý v roku 2011 strávil v tajomstvom opradenej súprave tri týždne počas cesty Kim Čong-iIa do Moskvy. V knihe Orient Express opisuje, ako súpravu zásobovali z Paríža kaviárom a pravým šampanským. Okrem toho si Kim Čong-il dožičil aj čerstvé homáre z Krymu a z Pchjongjangu ho letecky zásobovali severokórejskými špecialitami ako napríklad bravčovou pečienkou. Cestoval zásadne v noci, aby vraj „zmiatol severokórejskú a americkú spravodajskú službu“. Rovnakou vlakovou súpravou sa do vtedajšieho Československa vybral v roku 1984.
Guľomety áno, sponky nie
Viacerí šťastlivci, nie je ich však veľa, ktorí sa dostali do súpravy alebo jej bezprostredného okolia, potvrdili, že ide o „kombináciu sedemhviezdičkového hotela a nedobytnej pevnosti“. Kim Čong-un má k dispozícii celkom 6 vlakových súprav a po celej KĽDR využíva iba pre vlastnú potrebu 19 súkromných vlakových staníc. O bezpečnosť vodcu sa stará v súprave asi sto špeciálnych agentov. Každá súprava má sedemnásť vagónov vybavených prijímacími salónikmi, konferenčnými sálami, spálňami, kinom a modernými komunikačnými technológiami. Samozrejmosťou sú veľké televízory s plochou obrazovkou. Potvrdil to napokon aj New York Times a singapurský The Straits Times, ktorým sa podarilo odhaliť viaceré podrobnosti o „beštii“. Skladá sa z troch častí – prednej bezpečnostnej, prostrednej určenej Kimovi a tretej zadnej, v ktorej sú agenti a zásoby. Vzhľadom na váhu opancierovanej súpravy sa vlak pohybuje hlavne v KĽDR pomaly. Rýchlosťou okolo 37 kilometrov za hodinu. Iné zdroje hovoria o „až“ skoro „šesťdesiatke“. Okrem silného opancierovania súčasťou súpravy sú aj ťažké guľomety, ako aj protilietadlové raketomety. Vo vlaku sú zaparkované aj dva mercedesy.
„V súprave platia prísne bezpečnostné pravidlá. Nik, okrem dôkladne vybranej ochranky, nesmie mať pri sebe ostré predmety. Dokonca sekretárky majú zakázané nosiť vo vlasoch špicaté sponky,“ tvrdí vo svojich knižne vydaných spomienkach jeden z Kimových tajomníkov.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.