Ako chápete Klausov výrok o jeho možnom pokuse vrátiť sa na Pražský hrad?
Zjavne sa snaží udržať si pozornosť verejnosti na sebe – aby sa o ňom hovorilo, aby sa diskutovalo o jeho myšlienkach. Zároveň však vidím snahu otvoriť predpolie pre jeho syna, poslanca Václava Klausa mladšieho. Veď sa o ňom zmienil ako o možnom prezidentskom kandidátovi. Skôr by som preto obsah rozhovoru Klausa seniora vnímal ako výkop zameraný na rozvinutie špekulácií o prípadnej najvyššej ambícii syna.
Exprezident však spomenul seba…
…samozrejme, že to môžeme čítať ako pokus prihriať si vlastnú polievočku. Ústava by mu nebránila opäť kandidovať, pretože zákaz platí len po dvoch uplynutých funkčných obdobiach. Pripomeňme, že z Hradu odišiel v marci 2013. Po pauze by sa mohol vrátiť do hry. Opakujem však, že sa skôr prikláňam k tomu, že je to taktika, ako zamerať pozornosť na syna. A seba otestovať, ako je po rokoch vnímaný českou verejnosťou, či o neho väčšinovo stála.
Neberiem vám názor, ale čo ak to bol hlavne zámer otestovať si reakciu voličov? Síce vo veľkom predstihu, lebo prezidentské voľby sa uskutočnia až začiatkom roku 2023. Poznamenal, že nevie, či sa pán jeho veku môže o niečo také usilovať. Keby naozaj kandidoval, mal by už viac ako 81 rokov. Mohla by to byť prekážka pre voličov?
Vysoký vek by sa mohol objaviť ako protiargument, ale nenazdávam sa, že by to bol zásadný problém. Spomeňte si napríklad, koľko rokov mal Tomáš Garrigue Masaryk, keď ho opakovane zvolili za československého prezidenta. Vtedy sa aj po dvoch mandátoch mohol opäť uchádzať o znovuzvolenie. Tretíkrát – v máji 1927 – mal už 77 rokov. Štvrtýkrát (po sedemročnom funkčnom období) mal dokonca viac ako 84 rokov.
Lenže Masaryka volili členovia parlamentu, nie bežní občania ako je to v súčasnosti…
…všimnite si, ako vyzerali prvé priame voľby hlavy štátu v ére samostatnej Českej republiky, ktoré sa konali začiatkom roku 2013. Karel Schwarzenberg, ktorý postúpil do druhého kola, v ktorom nakoniec prehral s Milošom Zemanom, mal 76 rokov, pričom jeho voličom to neprekážalo. Ukázalo sa, že výrazná časť českej spoločnosti sa neotáča chrbtom k starším politikom. V prípade Klausa seniora by skôr videl problém v kontroverznom rozhodnutí, ktoré urobil pred odchodom z Pražského hradu.
Narážate na rozsiahlu amnestiu, ktorou vyvolal vlnu silnej kritiky?
Uplynulo odvtedy síce už šesť rokov, ale rozčarovanie z jeho postupu nevyprchalo. Navyše táto veľmi kontroverzná amnestia oživila ešte staršiu, nepríjemnú spomienku na Klausa staršieho, a to rozporuplná privatizácia, keď stál na čele vlády, čo si však na druhej strane nemôžu pamätať mladí voliči.
Keby exprezident naozaj potvrdil vôľu o návrat, čím by si vedel získať voličov, a, naopak, v čom by ste videli jeho hendikep?
Istotne by mohol vyťažiť z toho, že je osobnosť. Dá sa kritizovať za rôzne veci z minulosti, ale nemožno mu uprieť charizmu. A dokáže oslovovať ľudí naprieč celou spoločnosťou. Má výhodu, že vie pritiahnuť k sebe nielen pravicových, ale napríklad aj komunistických voličov, ktorým sa zhodne pozdáva jeho národná línia názorov. Určite by si naklonil tých, čo sa stotožňujú s jeho euroskepticizmom, či tých, ktorí s ním súhlasia v odmietaní migrácie. A hendikep? Jednoznačne zmienená amnestia, ktorou pobúril verejnosť. Nemenej záporný vzťah k premiérovi Andrejovi Babišovi.
Prečo?
Často totiž kritizuje predsedu vlády. Bolo by preto otázne, ako by vyriešili dilemu tí voliči, ktorým sa pozdáva Babiš a Klaus súčasne. Pre exprezidenta by to mohol byť nezanedbateľný problém, pretože Babišovo hnutie ANO má v prieskumoch približne až tretinu podporovateľov spomedzi všetkých voličov.
V úvode ste opakovane poukázali na to, že na zozname prezidentských kandidátov by sa mohol objaviť Klaus mladší. Je však typ politika, ktorý by dokázal nasledovať svojho otca smerom k najvyššej méte?
Nedá sa vylúčiť, že by mohol uspieť, aj keď v ňom nevidím potenciálne toho najvýraznejšieho možného uchádzača. Býva to však hlavne o kvalite protikandidátov. Keby to boli znovu voľby s tým, že v druhom kole by bol uchádzač typu Jiřího Drahoša, ktorý potom prehral so Zemanom, tak by Klaus junior mal veľkú šancu. Podobne ako otec dokáže osloviť voličov od ľavej strany až po pravú stranu politického spektra – tiež tým, že hrá na národnú strunu. Má jasné názory.
Nikoho nemôžeme zosmiešňovať za fyziognómiu, za ktorú človek nemôže, lebo by to bolo extrémne úbohé. Lenže aj výzor môže ovplyvniť voliča pri pohľade na vykrivenú časť úst Klausa mladšieho. Uznávam, že predchádzajúca veta prekračuje hranicu novinárskej etiky, ale pýtam sa preto, že sú aj takí voliči, čo chcú mať na čele štátu takpovediac manekýna…
…dovolím si povedať, že voliči v Českej republike sa nezaoberajú tým, ako prezident bude vyzerať na poštovej známke, ale či v ňom uvidia osobnosť s výraznými a sebavedomými názormi, ktorý sa nebojí zahraničia. Ešte sa vrátim k možným protikandidátom. Ak sa objavia takí, čo budú takpovediac do počtu, šanca sa mu naskytne. Naopak, ak sa vynorí niekto ako silná charizmatická osobnosť, potom to môže vyzerať inak. Tak či onak by mal Klaus junior veľkú príležitosť zviditeľniť sa a posunúť sa perspektívne ďalej, vyššie v politike, aj keby sa prezidentom nestal. Je to však ešte veľmi vzdialené – pripomínam, že voľby sa majú konať až o štyri roky.
Mohol by v roku 2023 zaujať voličov uchádzač typu Drahoša, niekdajšieho predsedu Akadémie vied – znovu ako typ nepolitického kandidáta?
Ak pán Drahoš nezačne byť aktívny, tak sa stane symbolom toho, že typ takého kandidáta za hlavu štátu nie je vhodný. Odkedy ho zvolili za senátora, bolo to fakticky naposledy, čo sme o ňom počuli; odvtedy vlastne v politike mlčí. Vyzerá to tak, že si len užíva funkciu člena hornej komory parlamentu, nič iné.