„Čínsky veľvyslanec Čang Ťien-min klamal o našej predvianočnej schôdzke. Česká vláda ani český štát neurobili žiadnu chybu v otázke varovania Národného úradu pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB) pred používaním softvéru i hardvéru čínskych spoločností Huawei a ZTE,“ tvrdil v prvom prípade šéf českého kabinetu v priamom televíznom prenose.
Exprezident Václav Klaus zase „vytočil“ ukrajinského veľvyslanca o. i. tvrdením, podľa ktorého najväčším bezpečnostným problémom je Ukrajina a „Západ ju navádza na provokácie proti Rusku“. „Politické elity Západu vrátane našich ponúkajú Ukrajinu, aby čo najviac provokovala Rusko a prezidenta Putina. V tom vidím možné nebezpečné ohnisko. Myslím si, že Putin sa ešte stále správa opatrne a triezvo a nenaskakuje na každú provokáciu,“ vyhlásil Klaus, ktorý nedávno nevylúčil ani svoj prípadný návrat na Pražský hrad. Podľa českého exprezidenta reakcia Putina je „šťastím, pretože ak by bol na jeho mieste niekto uvažujúci chaoticky, tak by už dávno mohol vybuchnúť sud s pušným prachom“.
Reakcia ukrajinského veľvyslanca v Prahe Perebyjnisa nasledovala vzápätí. Na jednej zo sociálnych sietí sa Klausa opýtal, či si aj predvojnové Československo vyslúžilo okupáciu provokáciou hitlerovského Nemecka.
"Po rozhovore Václava Klausa v televízii Prima mám otázku: znamená jeho vyjadrenie o Ukrajine súhlas s tými, ktorí si myslia, že v roku 1938 to bolo práve Československo, ktoré vyprovokovalo tzv. opatrne a triezvo uvažujúceho Hitlera?“ pokúsil sa vrátiť požičané českému exprezidentovi ukrajinský diplomat. Podľa očakávania postoj ukrajinského diplomata sa stretol s prejavmi chvály iba zo strany dnes českých politických trpaslíkov, ako je europoslanec Jaromír Štětina či predseda poslaneckého klubu TOP 09 Miroslav Kalousek.
Václav Klaus už v januári 2015 prehovoril vo Viedni v rámci panelu „Európa, Ukrajina a Rusko“ bez predsudkov o tom, ako sa na Ukrajine podpisuje slabnúci Západ. Už vtedy tvrdil, že problémy Ukrajiny majú vnútorný dôvod.
„Krajina nezvládla prechod od komunizmu ku kapitalizmu, od sovietskej totality k vlastnej zodpovednej správe. Prechod nezvláda aj preto, lebo krajina v dnešných hraniciach vznikla umelo a nikdy nebola vnútorne úplne zjednotená,“ tvrdil Klaus už pred štyrmi rokmi. Podľa neho situáciu využili globálni hráči a Ukrajina sa stala poľom na konflikt slabnúceho Západu a čoraz sebavedomejšieho Ruska. Ako zdôraznil pred poslucháčmi vo Viedni, Ukrajina mala na výber: patriť k Východu alebo Západu a Klaus podľa vlastných slov už vo februári 2014 upozornil, že ide o voľbu, ktorá bude mať pre krajinu tragický koniec. Podľa českého exprezidenta prvý pokus o ovládnutie Ukrajiny sa uskutočnil počas tzv. oranžovej revolúcie v roku 2004.
„Ak sa pozeráme na vývoj na Ukrajine bez predsudkov a s otvorenými očami, musíme dospieť k záveru, že Ukrajina sa ocitla v pasci meniacej sa geopolitickej situácie a že na druhej strane Rusko vďaka tejto zmene nachádza svoju novú identitu (alebo prinajmenšom posilňuje svoju starú). Meniaca sa situácia je do značnej miery produktom problémov Západu, jeho strácajúcej sa identity, jeho ekonomickej stagnácie, jeho kultúrneho a civilizačného úpadku,“ upozorňuje niekdajší šéf českého štátu. Zároveň je presvedčený, že Ukrajinci sa vraj stále spoliehajú na pomoc Západu, ale tá nepríde. "Namiesto toho by vláda v Kyjeve mala prísť s kompromismi ako ústretovým gestom voči nespokojným obyvateľom východu,“ radí Klaus Porošenkovi a spol.