Zákonodarcovia prijali štyri pozmeňujúce návrhy vrátane dodatku o premenovaní krajiny. V prospech novelizácie zahlasovalo 81 poslancov, proti nebol žiadny. Na prijatie pozmeňujúcich návrhov bola potrebná dvojtretinová väčšina – 80 hlasov v 120-člennom zákonodarnom zbore. Nacionalistická opozícia rozpravu i hlasovanie bojkotovala.
Názvoslovná zmena nasleduje po dohode so susedným Gréckom, ktoré je zaviazané podmienkami stiahnuť svoje námietky proti vstupu Macedónska do NATO a potenciálne aj do Európskej únie. Na to, aby dohoda vstúpila do platnosti, ju musí v nadchádzajúcich týždňoch ratifikovať grécky parlament, dopĺňa tlačová agentúra AP.
Tsipras gratuluje
Grécky premiér Alexis Tsipras zablahoželal svojmu macedónskemu kolegovi Zoranovi Zaevovi po tom, čo poslanci v Skopje schválili novelizáciu ústavy. „Premiér zablahoželal pánovi Zaevovi k úspešnému zakončeniu procesu novelizácie ústavy Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko,“ uviedla v stanovisku kancelária gréckeho premiéra.
Tsipras už skôr tento týždeň uviedol, že ratifikácia príslušnej dohody sa od gréckeho parlamentu bude požadovať do konca januára. „V priebehu desiatich dní od oznámenia výsledku (hlasovania macedónskeho parlamentu)… budeme hlasovať o schválení príslušnej dohody,“ povedal Tsipras v rozhovore pre televíznu stanicu Open TV.
Cieľom tohto kroku je urovnať 27 rokov trvajúci spor medzi Skopje a Aténami. Spor medzi Macedónskom a Gréckom pretrvával od rozpadu bývalej Juhoslávie. Grécko nesúhlasilo s názvom Macedónsko (Makedonija), pretože sa zhodoval s názvom severogréckeho regiónu (Makedoniá). Atény to dávajú do súvislosti s možnými územnými nárokmi zo strany Skopje.
Macedónsko so súhlasom gréckej strany dočasne používalo názov Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM), pod ktorým túto krajinu v roku 1993 prijali aj do Organizácie Spojených národov (OSN).