Rozpúta Čína vojnu proti Taiwanu?

Na jednej strane stojí komunistický režim Číny, z ktorej hospodársky rast posledných desaťročí urobil druhú najvýznamnejšiu veľmoc sveta. Na strane druhej je mladá demokracia ostrovného Taiwanu. Je to štát približne s 23 miliónmi obyvateľov, ktorý momentálne uznáva iba 17 krajín sveta. Oddeľuje ich Taiwanský prieliv, ktorý má v najužšom mieste len 130 kilometrov. A je to miesto, kde hrozí vojna.

, 14.01.2019 14:00
94
Výcvik taiwanských špeciálnych jednotiek. Foto: SITA/AP, Chiang Ying-ying
Výcvik taiwanských špeciálnych jednotiek Výcvik taiwanských špeciálnych jednotiek.

Čína si dlhodobo robí nároky na Taiwan. Začiatkom roka ich zopakoval prezident Si Ťin-pching. Čínsky líder Taiwanu ponúkol zjednotenie pod heslom jedna krajina, dva systémy. Zároveň však Tchaj-peju pripomenul, že sa nezrieka použitia sily.

Si vyhlásil, že prípadná plná nezávislosť Taiwanu by znamenala ťažké časy pre jeho obyvateľov. "Zjednotenie je nevyhnutný predpoklad pre obrodenie čínskeho ľudu,“ uviedol 2. januára prezident. Zároveň Si podľa denníka New York Times povedal, že dianie na Taiwane je súčasťou čínskej domácej politiky a nemá do nej zasahovať zahraničie.

"Chcem zopakovať, že nikdy neprijmeme koncept jedna krajina, dva systémy. Čína musí akceptovať, že 23 miliónov ľudí trvá na princípoch slobody a demokracie a na riešenie našich nezhôd musí využiť mierové prostriedky na základe rovnocenného postavenia oboch strán,“ citovala televízia BBC odkaz taiwanskej prezidentky Tsai Ing-wen adresovaný Pekingu.

Vzťahy s Taiwanom

Politička vyzvala demokratické krajiny, aby bránili slobodu. Taiwan síce uznáva len 17 štátov sveta, ale mnohé ďalšie s ním majú čulé vzťahy najmä v ekonomickej oblasti. Týka sa to aj Slovenska. Podľa ministerstva zahraničných vecí je Taiwan po Južnej Kórei druhým najväčším mimoeurópskym investorom v krajine. Jeho investície na Slovensku sú v celkovej hodnote takmer 450 miliónov eur a vytvorili približne 2 500 pracovných mi­est.

V roku 1949 sa na Taiwan po občianskej vojne s komunistami stiahol Čankajšek so svojím vojskom a stúpencami. Bol to jeho režim, ktorý veľmoci dlho uznávali ako predstaviteľa Číny. Až do roku 1971 sedel zástupca Taiwanu v Bezpečnostnej rade OSN. Výsadu stáleho člena v nej však potom získal Peking. Na Taiwane od 80. rokov vládu tvrdej ruky postupne nahradzovali demokratické reformy. Podľa experta na medzinárodné vzťahy Erica Hundmana z Newyorskej univerzity v Šanghaji sú na to obyvatelia hrdí.

"Demokracia na Taiwane je zásadný dôvod, prečo Taiwančania jednoznačne odmietajú zjednotenie s Čínou, v ktorej vládne komunistická strana,“ uviedol pre Pravdu Hundman. Podľa neho jednoducho Tchaj-pej nemôže dať Pekingu to, čo on chce. Demokratický systém na Taiwane je tiež do značnej miery zárukou pokračujúcej podpory zo strany USA a Západu.

Drew Thompson, ktorý vyučuje na Národnej univerzite v Singapure, pripomína, že Si Ťin-pching vo svojej reči v zásade na adresu Tchaj-peja nepovedal nič nové. "Zmenilo sa však to, že Čína sa oproti minulosti výrazne vojensky posilnila. Vytvára to situáciu, v ktorej vyhrážky zo strany Pekingu znejú dôveryhodnejšie,“ reagoval pre Pravdu Thompson, ktorý v rokoch 2011 až 2018 riadil na americkom ministerstve obrany Úrad pre Čínu, Taiwan a Mongolsko a mal na starosti vzťahy medzi ozbrojenými silami.

Tchaj-pej sa sústreďuje na odstrašenie prípadného útoku Pekingu aj investíciami do raketového vojska. "Taiwan mu v tom nemôže zabrániť. Ale jeho asymetrická stratégia môže narušiť politické ciele Číny, ak sa pokúsi o zjednotenie silou,“ myslí si Thompson.

Väčší konflikt?

Peking s nevôľou v roku 2016 prijal, keď do prezidentského úradu na Taiwane nastúpila Tsai Ing-wen z Demokratickej progresívnej strany. Časť jej kampane totiž bola založená na kritike prechádzajúcej hlavy štáty. Ma Ying-jeou z Kuomintangu podľa nej neotvoril Taiwan len čínskym investíciám, ale aj politickému vplyvu Pekingu. No hoci je Tsai na komunistický režim tvrdšia, Moises de Souza z Think tanku Juhočínskeho mora v Tchaj-peji tvrdí, že Taiwan neurobí nič dramatické, čo by mohlo viesť k útoku Číny. Je to aj preto, že väčšina obyvateľov podporuje súčasný stav, nie vyhlásenie úplnej nezávislosti.

"Na Taiwane neexistuje konsenzus, ako by malo vyzerať zjednotenie či samostatnosť. Ľudia preferujú prístup neurobme nič a počkáme, čo sa stane,“ povedal pre Pravdu de Souza.

Čína by tiež musela zvážiť medzinárodné následky prípadnej vojny. "Dohoda medzi USA a Taiwanom hovorí, že Washington poskytne vojenskú podporu Tchaj-peju v prípade nevyprovokovaného útoku Pekingu. Nie je však celkom isté, či by Spojené štáty na pomoc skutočne prišli. Priama čínska invázia by však asi znamenala krvavú a možno aj dlhú vojnu. Takže je dosť pravdepodobné, že by sa do toho aspoň v nejakej miere vložili Japonsko a USA, aby minimálne oddialili čínske totálne víťazstvo,“ predpokladá de Souza.

Aj expert na čínsku bezpečnostnú politiku Bernt Berger pripomína, že v Tchaj-peji nevládne zhoda, ako nastaviť vzťahy s Pekingom. "Bolo by ťažké vyriešiť závislosť Taiwanu od investícií z pevniny a čínsky pracovný trh láka vzdelaných ľudí z ostrova. Z taktického hľadiska nie je úplne jednoduché začať inváziu a je pravdepodobné, že tá by sa stretla s veľkým odporom. Rizikom sú však nové strategické scenáre a rivalita medzi Pekingom a Washingtonom. Ak by sa narastajúci obchodný konflikt rozšíril mimo ekonomických záujmov, tak sa môže Taiwan opäť stať ohniskom súboja medzi USA a Čínou,“ uviedol pre Pravdu Berger, ktorý pôsobí v Nemeckej rade pre zahraničné vzťahy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
94 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #Taiwan