Predbežný súhlas so žiadosťou Svetového macedónskeho kongresu už v pondelok vyslovil príslušný parlamentný výbor. Ak žiadosť odobrí aj predseda macedónskeho parlamentu, organizácia bude môcť začať so zozbieraním 150.000 podpisov potrebných na to, aby vypísanie plebiscitu schválila štátna volebná komisia.
Svetový macedónsky kongres spochybňuje význam nezáväzného referenda z vlaňajšieho septembra, v ktorom sa občania Macedónska vyjadrovali k zmene názvu svojej krajiny. Hoci mali vo výsledkoch plebiscitu výraznú prevahu podporovatelia tejto zmeny, vzhľadom na nízku účasť bolo hlasovanie vyhlásené za neplatné.
Macedónsky parlament schválil uplynulý piatok novelizáciu ústavy, ktorá umožní zmenu oficiálneho názvu krajiny na Republika Severné Macedónsko v súlade s dohodou urovnávajúcou dlhoročný spor s Gréckom. Poslanci hlasovaním prijali štyri pozmeňujúce návrhy vrátane dodatku o premenovaní krajiny.
Na to, aby dohoda o zmene názvu nadobudla platnosť, ju musí v nadchádzajúcich dvoch týždňoch ratifikovať ešte grécky parlament. Proti schváleniu zmluvy je však tamojšia opozícia a hlasovať proti nej zrejme budú aj siedmi poslanci krajne pravicovej strany Nezávislí Gréci (ANEL).
Názvoslovná zmena nasleduje po dohode so susedným Gréckom, ktoré by malo následne stiahnuť svoje námietky proti vstupu Macedónska do NATO a potenciálne aj do Európskej únie. Cieľom celej tejto procedúry je urovnať 27 rokov trvajúci spor medzi Skopje a Aténami.
Spor medzi Macedónskom a Gréckom pretrvával od rozpadu bývalej Juhoslávie. Grécko nesúhlasilo s názvom Macedónsko (Makedonija), pretože sa zhodoval s názvom severogréckeho regiónu (Makedoniá). Atény to dávajú do súvislosti s možnými územnými nárokmi zo strany Skopje. Macedónsko so súhlasom gréckej strany dočasne používalo názov Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM), pod ktorým túto krajinu v roku 1993 prijali aj do Organizácie Spojených národov (OSN).