Pohrozil sankciami
Trumpov nový veľvyslanec, ktorý vyvolal silné rozpaky už vlani krátko po príchode na čelo diplomatickej misie, najnovšie nahneval Nemcov vyhrážkami určenými dvom významným firmám v ich krajine. Ambasádor Richard Grenell napísal list šéfom Uniperu a Wintershallu – spoločnostiam, čo sa podieľajú na budovaní plynovodu Nord Stream 2, ktorý má smerom z Ruska obísť tranzitnú Ukrajinu. „Veľvyslanec im pohrozil sankciami, pretože podľa neho tento projekt ohrozuje európsku energetickú bezpečnosť,“ informoval denník Bild s tým, že list asi dostalo viacero firiem.
Naopak, nemecká vláda opakuje, že ide o výlučne o hospodársku záležitosť, pripomenul portál Local s tým, že kancelárku v tomto podporuje Francúzsko a Rakúsko (neplatí to o východoeurópskych štátoch): „Merkelová trvá na tom, že je to čisto ekonomický projekt, ktorý zabezpečí lacnejšie a spoľahlivejšie dodávky plynu.“
Tieto slová použil v najnovšej reakcii aj rezort nemeckej diplomacie: „Usilujeme sa Američanom na všetkých úrovniach ukázať, že je to výhradne hospodársky projekt, ktorý nadovšetko pomôže európskej energetickej bezpečnosti,“ citoval ho nemecký denník Handelsblatt.
Poškodzovanie vzťahov
Viacerí politici v Berlíne odpovedali kriticky na adresu Grenella. „Fakt, že sa veľvyslanec USA sa obrátil na nemecké firmy s priamou hrozbou, je nové a neprijateľné vyostrenie tónu v transatlantickom vzťahu,“ citoval server Euractiv poslanca koaličnej kresťanskej demokracie (CDU) Jürgena Hardta, ktorý je v parlamentnom klube strany zodpovedný za zahraničnú politiku. Dodal, že ak USA mienia tlačiť na Rusko, nech si nevyberajú spôsob, ktorým poškodzujú vzťahy s najdôležitejším spojencom.
Fakt, že sa veľvyslanec USA obrátil na nemecké firmy s priamou hrozbou, je nové a neprijateľné vyostrenie tónu v transatlantickom vzťahu.Jürgen Hardt, poslanec CDU, ktorý je v parlamentnom klube strany zodpovedný za zahraničnú politiku
Spojené štáty podráždili aj šéfa nemeckej diplomacie. Ešte predtým ako Bild informoval o liste veľvyslanca, minister Heiko Maas odkázal Washingtonu, aby dal ruky preč od výstavby plynovodu: „Otázky európskej energetickej politiky sa musia riešiť v Európe, nie v USA.“
Priamo na ambasádora dôrazne reagoval z radov koaličnej sociálnej demokracie jej vplyvný predstaviteľ Ralph Stegner. „Vie Grenell, že obdobie vysokých komisárov v Nemecku sa už pominulo?“ napísal na sociálnej sieti v narážke na to, že krajinu už desaťročia neriadia víťazné mocnosti po skončení druhej svetovej vojny.
Trestanie ako bumerang?
Handelsblatt poukázal na to, že keby Washington uvalil sankcie na nemecké firmy, ktorým Grenell poslal list, mohlo by sa im to vrátiť ako bumerang: „Poškodilo by to americkú ťažbu ropy a plynu v Mexickom zálive, kde využívajú služby týchto spoločností.“
Americká agentúra Bloomberg dala svojej analýze podtitulok „sankcie USA proti európskym firmám je zlá myšlienka“. Naznačila, že ak Washington chce zmeniť postoj Berlína, mal by to robiť normálnymi diplomatickými prostriedkami, nie vyhrážaním: „Trestanie spoločností, ktoré sa podieľajú na financovaní Nord Stream 2, by mohlo zosilniť verejné rozhorčenie v Nemecku.“
Mimochodom, Grenell sa teraz „zviditeľnil“ nie prvýkrát tak, že naštval Berlín. Poukázala na to nepriamo Annegret Krampová-Karrenbauerová, ktorá na čele CDU nahradila kancelárku Merkelovú: „Americký ambasádor funguje tak akýmsi nezvyčajným diplomatickým spôsobom. Ukázal to nielen prostredníctvom listu, ale aj keď sa ujal funkcie,“ povedala nemeckým médiám. Zrejme narážala na to, keď krátko po minuloročnom príchode do Berlína na sociálnej sieti inštruoval nemecké firmy, aby zastavili biznis s Iránom.
Neslýchané správanie
V úvode jeho misie to však nebolo všetko, čím Grenell rozohnil politikov v Nemecku. V júni 2018 uplynul zhruba len mesiac odvtedy, čo odovzdal poverovacie listiny veľvyslanca prezidentovi Frankovi-Walterovi Steinmeierovi, keď vyhlásil, že chce jednoznačne posilniť iných konzervatívcov naprieč Európou, doslova iných lídrov. „Je neslýchané v medzinárodnej diplomacii, čo robí tento človek. Keby nemecký ambasádor vo Washingtone povedal, že je tam, aby posilnil demokratov, okamžite by bol vykopnutý z funkcie,“ reagoval vtedy Martin Schulz, niekdajší predseda nemeckej sociálnej demokracie.
Grenell je vlastne americkým tŕňom v nemeckom oku, odkedy začal pôsobiť v Berlíne. Reportáž týždenníka Der Spiegel odhaľuje, že Trump obsadil jeden z kľúčových amerických postov v Európe takpovediac slonom v porceláne, ktorý rozrýva spoločnú politickú pôdu dvoch významných spojencov.
Časopis vychádza zo zistení od nemenovaných približne 30 amerických a nemeckých diplomatov, členov spolkovej vlády, poslancov Bundestagu a ďalších vplyvných osôb. „Grenell vie veľmi málo o Nemecku a o Európe. Ignoruje väčšinu podkladov, ktoré mu píšu kolegovia na ambasáde,“ napísal Der Spiegel s tým, že má narcistickú povahu a ťažko znáša akúkoľvek kritiku. Pokračoval, že kancelárka Merkelová sa mu radšej snaží vyhýbať.
Príklon ku krajnej pravici
Z profilu Grenella podľa časopisu fakticky vyplýva, že sa ocitol v izolácii, pokiaľ ide o kontakty s predstaviteľmi tradičných politických strán v Nemecku. Nečudo, pretože má názorovo blízko k euroskeptickej a nacionalistickej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Kto si všimol najnovšie dianie v Berlíne, pochopí, že orientácia Grenella vytvára trhliny vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Nemeckom. Opozičná AfD s nálepkou krajnej pravice, ktorú americký ambasádor zjavne obdivuje, sa dostáva čoraz viac do veľkej pozornosti nemeckej tajnej služby. Jej šéf tento týždeň informoval, že sa zvažuje sledovanie tejto opozičnej strany ako celku. Súvisieť to má s podozrením, že môže ohrozovať demokratické zriadenie spolkovej republiky.