VIDEO: Mária v Luhansku žije z 33 eur na mesiac. "Nedá sa za to kúpiť nič."

, 23.01.2019 06:00

Stále platí, že raz vidieť je viac ako stokrát počuť. Aj v prípade nedávnej návštevy jediného priechodu na tzv. čiare kontaktu v Stanici Luhanska, medzi územím kontrolovaným Kyjevom a samozvanou Luhanskou ľudovou republikou. Na koridore širokom približne päť a dlhom asi 3 kilometre lemujúcom tabuľkami Pozor míny!

VIDEO: Pozrite si vo videu TV Pravda živé svedectvá ľudí, ktorí žijú na Ukrajine v zóne obklopenej mínami. Reportér denníka Pravda pozbieral výpovede ľudí z Luhanska.

„Nemôžem povedať,“ reaguje na otázku či iba pár metrov od nás skutočne číha smrť. Po zuby ozbrojený spoločne s desiatkami kolegov dohliadal na delegáciu OBSE vedenú ministrom Miroslavom Lajčákom. Bol to jedinečná možnosť získať svedectvá ľudí, ktorí nemajú nič spoločné s pomaly už šesť rokov trvajúcim konfliktom na východe Ukrajiny, ale zato im poriadne strpčuje každodenný život. Napriek pomoci Červeného kríža, ako informoval portál Korrespondent, zomrelo doteraz len v januári na jedinom priechode v Luhanskej oblasti 5 ľudí. Väčšinou starších osôb, ktorým zlyhalo srdce pri neľahkom pochode oboma smermi. Najnovšie, iba dva dni po návšteve ministra Miroslava Lajčáka.

Umierajú za pochodu

Ako v nedeľu informovalo tlačové oddelenie monitorovacej misie OBSE jej hliadka našla v piatok ležať na ceste muža narodeného v roku 1945 v sprievode dvoch dcér. Jedna z nich pripustila, že otec skonal počas namáhavého pochodu a stresu na zlyhanie srdca. Iba 50 metrov od vysunutého postavenia príslušníkov ukrajinskej armády, severne od zničeného mosta. Smerovali na územie kontrolované separatistami. Po tom ako si starký vyzdvihol dôchodok.

Teta Maria (75)

„Nie je žiaden rozdiel, či idem tam, alebo späť. Dôležité je, aby ľudia boli spokojní. Načo je takáto dnešná situácia dobrá? Tam aj tam sú Ukrajinci a mnohí zomierajú len preto, lebo nemajú to, čo by ich udržalo pri živote. Situácia je veľmi zlá,“ začína otvárať dušu teta Mária žijúca na území kontrolovanom separatistami.

„Prosím vás, ak môžete, skúste pomôcť pri rekonštrukcii mosta, ktorý počas bojov zničili a pre nás starších je chôdza po improvizovaných schodoch nahor a opäť nadol veľkým problémom. Sú to neľudské podmienky,“ prosí pri návrate domov. Vraj „ak by bola o čosi mladšia, tak by to bolo iné. Lenže potrebujeme nielen dôchodok, ale aj nejaké potraviny či lieky“, dodáva starká, sediac na lavičke a opierajúc sa o paličku.

Ukrajinskí vojaci
		dohliadali na
		bezpečnosť...
Najväčšou prekážkou
		pre starších ľudí
		je...
+4Ukrajinskí dôchodcovia
		na stanici
		Luhanska...

„Neverím ani slovo“

Na otázku, či očakáva zmeny po prezidentských voľbách a následnom hlasovaní o zložení parlamentu, prekvapivo reaguje s úsmevom: „Nemôžem povedať, lebo mi Porošenko naloží.“ Keď však zistí, že hovorí so Slovákom, zrazu zmení tón: „Tak vám to môžem povedať. Napríklad neverím ani slovo tvrdeniam, podľa ktorých vraj Putin hovoril s Porošenkom. Verím však, že táto nenormálna situácia sa zmení k lepšiemu.“ Nezabudla pritom udeliť poklonu znalosti ruského jazyka z našej strany, aby sa vzápätí pochválila: „Jaj zase viem trochu nemecky.“ A vzápätí dostala zo seba: „Nach Hause.“

Celý život robila ako účtovníčka, neskôr v hoteli a teraz sedí uprostred mínového poľa na lavičke a oddychuje pred ďalším brodením sa snehom smerom k zničenému mostu. Ešte ďalej na sever, stranu kontrolovanú povstalcami. A zatiaľ, ako vraví, počuje stále to isté: jedna strana obviňuje druhú zo zničenia mosta pre peších.

Podnikavci v akcii

„A ľudia chodia. Kto ako. Na invalidnom vozíku alebo len tak s palicou. A pri prechode popri moste sa už našli podnikavci, ktorí vám pomôžu za 60 rubľov (dnes asi 0,80 eura – pozn. red.) dole a následne hore schodmi vyniesť tašku, aj vás podoprú. Ináč by som spadla. Veľmi ma bolia nohy a mám za sebou aj slabšiu mozgovú príhodu. Pred siedmimi rokmi som už aj syna pochovala. Ostali po ňom dve vnúčatá,“ delí sa o svoj neľahký osud teta Mária. Vraj ešte že nevesta má dve zamestnania, ale býva s deťmi v internáte. Lenže už v druhom, pretože predchádzajúci dostal zásah pri bombardovaní. Má dôchodok 1 000 hrivien, v prepočte necelých 33 eur. A momentálne je ešte aj takmer bez zubov, ktoré si plánuje dať urobiť doma, na strane kontrolovanej separatistami.

Fámy o tom, že existujú aj tzv. služby prevádzačov, ktorí dokážu záujemcov vraj dostať cez kontrolu oveľa skôr, teta Mária nedokázala potvrdiť. Platí však nepísaný zákon, podľa ktorého všade tam, kde sa čaká, nájdu sa podnikaví špekulanti. Všetci za všetko musia platiť. Aj za cestu autobusom s podnikavým vodičom v snahe dostať sa hlbšie do vnútrozemia. Napríklad do desiatky kilometrov od „čiary“ vzdialeného Severodonecka, administratívneho strediska Luhanskej oblasti. Teda tej časti, ktorú kontroluje Kyjev.

„Plyn máme, ale je drahý“

„Manžel má penziu 2 500 hrivien (asi 80 eur – pozn. red.). Pritom celých 42 rokov pracoval ako šofér autobusu. Mal veľkú zodpovednosť,“ opisuje situáciu teta Mária. Dnes manžel Dmitrij žije väčšinou na strane kontrolovanej Kyjevom, kde majú postavenú „daču“ a stráži ju. „Máme v nej už zavedený aj plyn, ale po tom, čo nehorázne stúpla jeho cena, kúrime drevom. Aj to však nie je zadarmo,“ dodáva smutne šťúpla starká. Na otázku, prečo domček neprenajímajú, reaguje záporným krútením hlavy. Vraj investovali ešte v mierových časoch do jeho budovania a záhradnej techniky veľa úsilia a peňazí. A teraz, aby ho nedajbože mal vraj niekto zhumpľovať? Manžel má iný dátum výplaty dôchodku. A tak každý druhý týždeň si vymenia úlohy. Na otázku, čo si za spomínaný dôchodok môže kúpiť, teta Maria odsekla: „Vlastne nič!“

Rovnako ako mnohí, aj ona sa po viac ako štyridsaťročnej práci, stretla s povinnosťou dokazovať na Kyjevom kontrolovanej strane, že má právo na dôchodok. Na asi tri kilometre strastiplnej ceste naberá síl na lavičke a na kolenách „oddychuje“ aj jej neodmysliteľná spolupútnička starecká palička.

Chýba politická vôľa

Možno ani netuší, že najväčšia prekážka, ktorú má ešte po asi kilometri brodenia snehom po neupravenom chodníku pre peších pred sebou – zničený most, mohol už dávno stáť. Existujú totiž konkrétne plány, projekty, ako ho rekonštruovať. Červený kríž sa už ponúkol, že obnoví zničenú komunikáciu. Chýba však v neposlednom rade politická vôľa na oboch stranách. "Možno to vyvolá úškrn, ale pravda je napríklad, že ukrajinská strana požaduje šírku mosta 2,5 metra, zatiaľ čo druhá strana chce zase trojmetrový. S kompromisom 2,8 metra mali problém obaja. Kyjev sa obáva, že by most mohol byť zneužitý na vojenské účely,” tvrdí minister Lajčák.

„Asi to tak vyhovuje obom stranám,“ zakončí štátnicky úprimnú spoveď teta Mária. Ukrajinka, ktorá rovnako ako tisíce jej spoluobčanov nemá nič spoločné s konfliktom, ale je jeho obeťou. „Idem teraz späť,“ ukazuje pri rozlúčke smerom na územie samozvanej Luhanskej ľudovej republiky.

Ujo Stepan (69)

„Prechádzame hlavne kvôli dôchodkom. Často sa však stáva, že vám ho nedajú. Musíte dokazovať, že naň máte nárok. Situácia je neľahká na tamtej strane,“ tvrdí ujo Stepan a ukazuje na asi tri kilometre vzdialený priechod kontrolovaný separatistami. Pred sebou tlačí na invalidnom vozíku manželku.

Hodiny čakania

„Nedávno sme sa sem do Stanice Luhanska dostali až o piatej večer. Pritom na tamtej strane sme boli už o desiatej,“ zaspomína na čerstvý poznatok. Na otázku, čo ich zdržalo, reagoval: "Je to viacero vecí. Napríklad, že funguje iba jedno okienko alebo že im spadne internetová sieť.“ A výsledok? „Museli sme si so ženou, ktorá je na invalidnom vozíku, prenajať ubytovanie v súkromí, aby sme o deň neskôr mohli pokračovať ďalej do ukrajinského vnútrozemia,“ vraví jeden z „pešiakov“ na jedinom priechode v Luhanskej oblasti. Za hodinu ním prejde tisíc ľudí a za deň ich je až desaťtisíc.

Cieľom putovania manželského páru je aj tentoraz návšteva príbuzných, ale aj nákup niektorých potravín, ktoré ponúkajú v stánkoch aj hneď za čiarou. Hlavne ovocie, zeleninu, ale napríklad aj údenú slaninu. K dispozícii majú dve mobilné jednotky, v ktorých sú bankomaty. "Vyberáme hrivny, aby sme mohli nakúpiť. Sú však aj takí, ktorí pomáhajú nevládnym susedom žijúcim na tamtej strane vybrať hrivny na Stanici Luhanska. Po tom, čo im zveria bankové karty,“ nezabudne povedať ujo Stepan namiesto rozlúčky.

Pozorovateľská misia OBSE na Ukrajine

Úradujúci predseda OBSE Miroslav Lajčák

„Sme tu preto, aby sme aj politicky prinútili znepriatelené strany dodržiavať dohody z Minska. Mám pozitívny dojem z toho, čo som od Ukrajincov na priechode počul a videl. Tunajší veliteľ zdôraznil, a videl som to aj sám, že ľudí odbavujú bez zbytočného zdržiavania. Na opačnej strane je to vraj zložitejšie. Na Stanici Luhanska pracovníci Červeného kríža pomáhajú tým, ktorí to potrebujú. Napríklad podaním teplého nápoja, či len tak, možnosťou zohriať sa po pochode v chladnom počasí. Ide o improvizovanú pomoc, ktorú víta každý, kto ju potrebuje.“ Na otázku Pravdy, či je možné očakávať pozitívny zvrat situácie na východe Ukrajiny, minister Lajčák reagoval: "Takto tesne pred voľbami (prezidentské voľby budú 31. marca – pozn. red.) je každý krok krokom politickým. Nech urobíte čokoľvek, váš oponent sa to bude pokúšať zneužiť. Nie je preto reálne očakávať nejaké gestá pred voľbou prezidenta. Po nich uvidíme, čo bude možné očakávať v období do parlamentných volieb (konať sa majú v októbri – pozn. red.).

Dragana Nikolič-Solomonová, šéfka oddelenia pre styk s verejnosťou v kyjevskej centrále OBSE

„Na východe Ukrajiny žije 3,5 milióna obyvateľov. Máme tam okolo 700 pozorovateľov. Mesačne milión obyvateľov prekročí čiaru kontaktu z východu na západ a opačne. Vnútorných presídlencov, ktorí sú vlastne na úteku vo vlastnej krajine, je 1,5 milióna,“ informuje šéfka tlačového oddelenia misie, ktorá na Ukrajine pôsobí už štyri roky. Na otázku Pravdy, či OBSE situáciu rieši alebo iba monitoruje, pripomína: „Máme dve úlohy. Jednou je monitoring. A druhou sprostredkovanie dialógu. Môžeme sprostredkovať dohodu o zastavení paľby s cieľom pomôcť obyvateľstvu obnoviť infraštruktúru. Medzi Ukrajinou a tzv. východnou časťou je šesť priechodov. Hlavne dôchodcovia prechádzajú z jednej časti do druhej. Kvôli výplate penzie. A tak "povinne“ chodia každých šesť týždňov. Pritom sú to ľudia, ktorí majú šesťdesiat a viac rokov. Je to strašné."

Robert z Chicaga

„V zóne kontaktu pôsobím už nejaký čas ako člen pozorovateľskej misie OBSE. Rovnaké poslanie som mal aj v Bosne, Kosove, ale aj v Afganistane. Je to zaujímavá, ale v prvom rade zodpovedná práca. Ďaleko od rodiny, v snahe udržať prímerie, dosiahnuť zastavenie paľby v blízkosti tisícov civilistov.“

Todor, rodák zo Sofie

„Aj tu v Severodonecku, asi 40 kilometrov od Stanice Luhanska, nie je situácia ľahká. Po Luhansku je v druhom najväčšom meste v oblasti, ktorý stihol podobný osud ako rozdelený Doneck, pokoj. Aj obchody sú slušne zásobené. Akurát kúpna sila obyvateľstva je veľmi nízka. Pritom len za teplo musia ľudia zo mzdy neraz zaplatiť 2 000 hrivien. A to v situácii, keď napríklad kvalifikovaný lekár v miestnej nemocnici zarába 3– až 5-tisíc hrivien,“ opisuje sitáciu bulharský pozorovateľ OBSE.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Miroslav Lajčák #OBSE #samozvaná Luhanská ľudová republika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku