Nadväzuje na Elyzejskú zmluvu, ktorú 18 rokov po druhej svetovej vojne ako gesto zmierenia oboch krajín podpísali Konrad Adenauer a Charles de Gaulle. Napriek tomu nová zmluva vyvolala pobúrenie francúzskej krajnej ľavice a krajnej pravice i xenofóbnej Alternatívy pre Nemecko. Spoločná 16-stranová deklarácia ešte ani nebola podpísaná a sociálnymi sieťami sa už šírili konšpiračné teórie o tajných dohodách či klamstvá a dezinformácie o tom, čo obsahuje.
„Oba štáty prehĺbia svoju spoluprácu v zahraničných veciach, obrane, vo vonkajšej a vnútornej bezpečnosti a v rozvoji a zároveň budú pracovať na posilnení schopnosti Európy konať nezávisle,“ uvádza sa v texte podpísanej zmluvy. „Obnovujeme základ nášho vzťahu,“ vyhlásila pri podpise Merkelová. Macron tiež poznamenal, že Adenauer a de Gaulle by boli radi, že nemecko-francúzska dohoda pretrvala. Na podpise sa zúčastnil aj šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker a šéf Európskej rady Donald Tusk, podľa ktorého rozhodnutie Berlína a Paríža posilniť vzájomnú spoluprácu môže prospieť celej Európe.
Podstata Elyzejskej zmluvy sa novou dohodou nemení. Jej cieľom je prehĺbenie spolupráce Paríža a Berlína v zahraničnej politike, obrane, hospodárstve a v prihraničných regiónoch. Neobsahuje veľa prevratných noviniek. „Myslím si, že zmluva naznačuje výrazný pokrok v nemecko-francúzskej spolupráci len v oblasti obrany. Ale fakt, že skutočný pokrok je obmedzený na túto oblasť, ukazuje, že zostáva veľa nezhôd najmä v ekonomických, finančných a sociálnych otázkach,“ uviedol pre Pravdu analytik Martin Michelot z pražského Inštitútu pre európsku politiku Europeum. „Zmluva potvrdzuje a posilňuje veľa vecí, ktoré sa urobili už predtým, najmä čo sa týka veľmi častých konzultácií v oblasti zahraničnej a obrannej politiky,“ dodal Michelot.
V oblasti obrany zmluva hovorí o úzkej bezpečnostnej spolupráci, vzájomných konzultáciách, ale aj o zladení pravidiel pre vývoz vojenského materiálu. V ekonomickej oblasti nie je výraznejší posun v harmonizácii spoločných pravidiel, vzniknúť má spoločná rada ekonomických expertov, ktorí majú dávať odporúčania, a posilniť sa má spolupráca v oblasti digitálnej ekonomiky a obnoviteľných zdrojov.
Aachenskou zmluvou chcú Berlín a Paríž posilniť aj spoluprácu v prihraničných regiónoch, a to odstránením rôznych administratívnych prekážok. Chcú podporovať cezhraničné partnerstvá miest, kultúrnu výmenu, dopravu či dvojjazyčnosť v týchto regiónoch.
Paríž a Berlín sa popri zmluve dohodli aj na zozname viacerých spoločných projektov. Medzi nimi sú podľa agentúry DPA cezhraničné železničné projekty, ale aj odstavenie kontroverznej francúzskej jadrovej elektrárne v Fessenheime na hranici s Nemeckom.
Práve posilnenie cezhraničnej spolupráce sa nepáči populistom a extrémistom. Šéfka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová označila zmluvu za zradu a spolu s krajnou ľavicou šíri konšpiračné teórie o tom, že Macron sa vzdáva kontroly nad Alsaskom a Lotrinskom. Nič také však zmluva nehovorí, zdôrazňuje rešpekt k ústavným pravidlám oboch štátov a osobitne potvrdzuje zachovanie noriem pracovného práva a sociálnej ochrany.
Ďalším klamstvom, ktoré Le Penová šíri na sociálnych sieťach, je tvrdenie, že Francúzsko sa podelí s Nemeckom o svoje kreslo stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Ako pripomenul denník Le Monde, také niečo by ani nebolo možné bez zmeny Charty OSN. Zmluva v skutočnosti spresňuje nové formy spolupráce veľvyslanectiev oboch krajín pri OSN. Diplomati oboch krajín sa zároveň budú snažiť o to, aby sa Nemecko stalo stálym členom Bezpečnostnej rady OSN.
Kým Macrona kritizujú nacionalisti, že „predáva národnú suverenitu“ a zašiel priďaleko, Merkelová podľa kritikov v Nemecku touto zmluvou toho veľa nedosiahla. Xenofóbna Alternatívna pre Nemecko tvrdí, že zmluva je „hlbokým úklonom Merkelovej Macronovi“ a špeciálne nemecko-francúzske vzťahy považuje za nevhodné.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.