Chcel zabiť Brežneva, pálil do kozmonautov. Po polstoročí ľutuje len obete

Nechýbalo veľa a sovietsky vodca Leonid Brežnev mohol necelého pol roka po tom, čo poslal tanky do Československa, skončiť na márach. Viktor Iľjin, vtedy 21-ročný podporučík z Leningradu, ho 22. januára 1969 čakal pred Kremľom v ukradnutej milicionárskej uniforme a s dvoma nabitými pištoľami značky Makarov.

22.01.2019 17:25
debata (50)

Atentátnik vedel, že generálny tajomník komunistickej strany na moskovskom letisku práve privítal posádky prvých pilotovaných kozmických lodí, ktoré sa na orbite spojili, a z Vnukova spolu s novými vesmírnymi hrdinami smeruje v kolóne do Kremľa, kde ich má vyznamenať.

V prvom vozidle, ktoré bolo otvorené, sa po Leninskom prospekte viezla posádka Sojuzu 4 a Sojuzu 5. V druhom, zatvorenom Zile 111, sedel Brežnev s premiérom Alexejom Kosyginom. A v treťom štyria legendárni kozmonauti na čele s Alexejom Leonovom a Valentinou Tereškovovou.

Iľjin, ktorý sa na útok chystal pol roka, predpokladal, že Brežnev, ako inokedy v podobných prípadoch, by mal sedieť v druhej limuzíne. Tá sa však ešte cestou od kolóny odpojila a do Kremľa dorazila inou trasou. A terčom útočníka sa automaticky stalo auto s veteránmi vesmírnych letov.

Alexej Leonov Foto: www.apolloartifacts.com
Alexej Leonov Alexej Leonov

„Asi osem metrov pred nami z ľavej strany vyskočil policajt v tmavomodrej uniforme,“ spomínal pre Pravdu Leonov, ktorý štyri roky predtým ako prvý pozemšťan vystúpil do otvoreného vesmírneho priestoru, na chvíľu, keď sa druhý raz narodil. „V oboch rukách držal pištole vo výške brucha. ,Kosťa, niečo sme porušili?' zvolal som na ochrankára, ktorý sedel pri vodičovi. ,Nie, je to terorista,' stihol zakričať. Prvý výstrel rozbil čelné sklo, črepina Kosťu ľahko zranila, krvácala mu tvár. Ďalší výstrel zasiahol vodiča. Sedel som za ním, v strednom rade sedadiel zľava. Videl som čiernu dieru na šoférovom krku, valila sa z nej krv. Vodiča som dobre poznal. Bol to Iľja Žarkov, ktorý často vozieval aj nás kozmonautov. O deň neskôr zraneniu podľahol,“ dodal Leonov.

Kozmonauti ako zázrakom vyviazli bez zranení. „Mal som neuveriteľné šťastie. Ten človek vypálil šestnásťkrát, štrnásť striel trafilo auto. Keď balistici urobili rozbor, štyri trasy prechádzali prakticky cezo mňa. Byť o päť centimetrov vpredu, dostal by som zásahy do hlavy, do hrude a brucha. A o päť centimetrov vzadu, tak mám guľku v chrbte. Jeden výstrel ma šuchol na hrudi. Môj kabát so stopou po guľke je dnes v depozite Historického múzea v Moskve,“ doplnil pre Pravdu dnes už 84-ročný Leonov.

Atentátnika zavreli na psychiatriu

Keď Iľjin vystrieľal dva zásobníky, ochrankári ho zrazili na zem. Pri zatýkaní sa nebránil. Neskončil na popravisku, ako očakával. Dokonca ani proces sa s ním nekonal. Celý prípad úrady označili za nepodarený atentát šialenca na kozmonautov. Iľjina na dvadsať rokov zavreli do psychiatrického ústavu. Na slobodu sa dostal začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia.

Dnes má 71 rokov a ako invalidný dôchodca žije v jednoizbovom byte v Petrohrade. Práve tam poskytol pri príležitosti päťdesiateho výročia pokusu atentátu na Brežneva prvý obsiahlejší rozhovor pre médiá. „Ľutujete to, čo sa stalo?“ opýtal sa ho reportér denníka Komsomolskaja pravda „Nie, čo mám čo ľutovať?! Stalo sa. To, že ľudia utrpeli, to je iná vec,“ pripustil. Za nevinnú obeť pritom považuje nielen vodiča limuzíny, ale aj kolegu z vojenského útvaru, kde spolu slúžili, ktorý spáchal samovraždu. „Na mojich priateľov a kolegov vyvíjali nátlak. V čase vyšetrovania to jeden dôstojník nevydržal a skoncoval so sebou. Zjavne ho chceli zatiahnuť do prípadu a on tlak nevydržal,“ povedal Iľjin.

Iľjin tvrdí, že svojím radikálnym činom chcel bojovať za pluralistický stranícky systém, slobodné voľby a súkromné podnikanie. Neúspešný atentátnik si však nie je istý, či by zabitím Brežneva niečo dosiahol. „Najvyšší predstaviteľ zohráva podstatnú rolu. Mohlo byť o niečo lepšie i o niečo horšie. Každý však ráta s tým lepším. Pokusy zmeniť režim sa dejú z egoistických pohnútok aj s dobrým zámerom,“ povedal pre Komsomolskuju pravdu. A spravil by to znova, keby mohol vrátiť čas o päťdesiat rokov späť? „Bojoval by som, ale možno nejako inak,“ pripustil.

Brežnev v šoku

Napriek mimoriadnej udalosti sa ceremoniál vyznamenania kozmonautov pred päťdesiatimi rokmi uskutočnil, hoci trocha inak, ako bolo plánované. „Očití svedkovia spomínajú, že Leonid Brežnev bol v šoku z toho, čo sa stalo a ani sa nesnažil maskovať svoj stav,“ napísal Alexej Pimanov v knihe Čisto stranícka vražda. "Predseda vlády Alexej Kosygin, jeden z mála, ktorý si s generálnym tajomníkom tykal, k nemu pristúpil a s nervóznou nástojčivosťou opakoval: ,Ľjoňa, treba začať. Ľjoňa, je načase, načase.'

Ale vzchopiť sa a otvoriť míting pred piatimi tisíckami ľudí v Kongresovom paláci sa mu nepodarilo. Namiesto neho to musel spraviť prvý tajomník moskovského mestského výboru strany," tvrdí Pimanov.

Aj Leonov si ceremoniál pamätá ako napätý a nervózny. Takto naň spomínal v rozhovore pre Pravdu: „Všetci sme boli v rozpakoch. V sále to šumelo, všetci si šepkali. Rýchlo sa roznieslo, čo sa stalo. Ešte predtým ku mne pristúpil Leonid Iľjič (Brežnev) a prikázal: ,Ukáž kabát!' Ukázal som. On ma potľapkal po chrbte a hovorí: ,Neboj sa, zabiť chceli mňa, nie teba.'“

50 debata chyba
Viac na túto tému: #atentát #kozmonauti #Leonid Brežnev