Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova v prvej časti lídri hovorili medzi štyrmi očami a následne aj za účasti sprievodu. Erdogana sprevádzali predstavitelia ministerstva zahraničia, ale aj šéf rezortu obrany či zástupcovia spravodajských služieb. Cieľom summitu bola podľa agentúry TASS „problematika riešenia kľúčových aspektov bilaterálnej spolupráce v obchodnej, hospodárskej, kultúrnej a humanitárnej oblasti“.
„Hlavným bodom rokovania bude vybudovanie tzv. nárazníkovej zóny na severe Sýrie,“ odhalil karty prezident Erdogan ešte pred cestou. Pritom, ako informovala agentúra Al Masdar News, aj v utorok proti spomínanému plánu demonštrovali v meste Kamyšly stovky ľudí. „Nechceme, aby sa zóna stala zámienkou pre pokračujúcu okupáciu nášho územia tureckou armádou,“ zhrnula obsah protestu agentúra. Erdogan má však vlastnú predstavu. „Nikdy nedovolíme, aby vznikla nárazníková zóna na severe Sýrie, ktorá by sa mohla zmeniť na blato, ako sa to stalo v severnom Iraku,“ vyhlásil turecký líder na adresu rokovaní s Putinom v narážke na územie, na ktorom sú podľa neho koncentrované ozbrojené sily Strana kurdských pracujúcich (PKK). Strany, ktorú Ankara považuje za teroristickú a zároveň sa obáva prepojenia PKK na sýrskych „bratrancov“ s cieľom vytvoriť najprv federáciu v rámci Sýrie, následne na juhovýchode Turecka a nakoniec realizovať zatiaľ ťažko splniteľný sen – zvrchovaný Kurdistan.
Pompeo žiada garancie bezpečnosti
Turecko však za teroristov považuje aj Sýrske demokratické sily (SDF). Alianciu kurdských, arabských, asýrskych, arménskych a turkménskych milícií založenú ako opozičnú silu Damasku počas sýrskej občianskej vojny. Spomínaný postoj Ankary sa však nepáči Američanom, ale ani Rusom či ďalším aktérom urovnania konfliktu v Sýrii. Dokazuje to najnovšie telefonát šéfa zahraničia USA Mikea Pompea s jeho rezortným tureckým kolegom Mevlutom Cavusoglom. Ako informoval Biely dom, Pompeo mu dal jasne najavo „dôležitosť garantovania bezpečnosti kurdských útvarov SDF“, ktoré sú v Sýrii spojencami USA v boji proti tzv. Islamskému štátu.
Ankara si ponecháva právo?
Na druhej strane je pravda, že Washington podporuje vznik 32-kilometrovej ochrannej zóny, po tom, čo Erdogan oznámil prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že Ankara je pripravená garantovať bezpečnosť na zemi a Američania zase vo vzdušnom priestore". „Turecko si však pritom ponecháva právo kontrolovať nárazníkovú zónu,“ dešifroval predstavu Ankary Ibrahim Kalyn, poradca tureckého lídra. Pritom napríklad už dnes v oblasti mesta Mambidž na severovýchode Sýrie hliadkujú spoločne milície SDF s príslušníkmi vojenskej polície ruskej armády. A to bez akýchkoľvek komplikácií. Erdogan má vraj v pláne vrátiť územie pod kontrolu jeho pôvodným obyvateľom. Preložené do zrozumiteľnej reči má však na mysli proturecké sily.
Ruský postoj k tzv. nárazníkovému pásmu, ako konštatujú aj noviny Kommersant, je zatiaľ nejasný. „Moskva sa totiž zatiaľ pokúša pochopiť Trumpov zámer,“ dodávajú noviny. Navyše už raz súhlasila s vytvorením nárazníkovej zóny v oblasti Idlib, ktorá je z pohľadu Ruska najdôležitejšou bezpečnostnou otázkou. Ako však ukázal vývoj, plnenie dohody s Ankarou neprinieslo očakávania Moskvy.
Lavrov: Takto to nepôjde
„Až 70 percent územia kontrolujú teroristi a to nemôže trvať večne,“ vyhlásil minulý týždeň šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov na adresu územia širokého 15 až 20 kilometrov. Viacerí pozorovatelia z toho usudzujú, že Damask sa s podporou Ruska v prípade, že Ankara nesplní prijaté záväzky môže vrátiť k vojenskému riešeniu otázky okolo Idlibu. Znamenalo by to nielen ohrozenie nasadených tureckých vojakov, ale aj vypuknutie novej vlny migrácie.
Turecký portál Medya Günlüğü má však už teraz jasno: „Stredajší rusko-turecký summit v Moskve bol summitom rôznych priorít.“ A podľa novín Die Welt Erdogan síce pripravil vpád na sever Sýrie, ibaže na hranici mu v ceste stoja vládne jednotky. „Ak nechce Erdogan stratiť tvár, tak musí buď vtrhnúť na sýrske územie, alebo sa dohodnúť s Putinom,“ špekulovali noviny ešte pred skončením moskovských rokovaní. S tým, že čoskoro sa ukáže, či sa podaril „barter“.