Takto vyzeral vstup do Podnesterska pre žurnalistov, ktorí boli na ceste s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom. Šéf slovenskej diplomacie je od začiatku roka úradujúcim predsedom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
VIDEO: Čo môže OBSE a Slovensko urobiť pre riešenie zamrznutého konfliktu medzi Kišiňovom a Tiraspolom, v ktorom v roku 1992 zahynulo viac ako 600 ľudí? A čo čaká Moldavsko, kde sa 24. februára budú konať parlamentné voľby?
Pokojnejší konflikt
Štadión Sheriffa Tiraspol, hypermarket Sheriff, socha Lenina, obrnené vozidlá a tanky ako pamätníky. Postsovietska minulosť sa v Podnestersku už na prvý pohľad strieda s oligarchicko-kapitalistickou prítomnosťou. Sheriff je v regióne najdôležitejšia firma pod vedením Viktora Gušana. Podnesterský veľkopodnikateľ si vraj veľmi dobre rozumie s Vladimirom Plahotniucom, ktorý je v Moldavsku lídrom vládnucej Demokratickej strany.
Lajčákove prvé cesty vo funkcii vedú do ohnísk konfliktov na starom kontinente. Minulý týždeň navštívil východ Ukrajiny. Zavítal tiež do Moldavska a Podnesterska. Tento konflikt začal písať svoju históriu už v roku 1990 a naplno sa rozhorel o dva roky neskôr. Výsledkom bojov medzi podnesterskými milíciami s podporou Ruska a moldavskými bezpečnostnými zložkami bolo viac ako 600 mŕtvych.
Ale faktom je, že ak v postsovietskom priestore hovoríme o zmrazených konfliktoch, tak ten v Podnestersku je skutočne najmenej horúci.
"Nezabudli sme však na rok 1992. Ľudia chcú, aby sa konflikt vyriešil. No obávam sa, že to bude zložité,“ hovorí moldavská novinárka Cristina Badicaová.
OBSE tu zohráva zásadnú úlohu. Je súčasťou formátu 5 plus 2, v ktorom sa rokuje o budúcnosti vzťahov medzi Moldavskom a Podnesterskom. Vyjednávania tiež sprostredkovávajú Rusko a Ukrajina a pozorovateľmi sú pri nich Európska únia a USA.
Podnestersko svet neuznáva ako samostatný štát. Dokonca ani Rusko, ktoré má na území odštiepeneckého regiónu tisíce vojakov. Časť z nich tvoria uznaní príslušníci mierových jednotiek. Ďalší sú však ruskí vojaci, ktorí sú v Podnestersku ilegálne, a ich stiahnutie požaduje aj vlaňajšia rezolúcia Valného zhromaždenia OSN. Na stretnutí s Lajčákom to zopakoval jeho moldavský kolega Tudor Ulianovschi.
(Ne)jasné riešenie
Predstava medzinárodného spoločenstva ako riešiť konflikt je pomerne jasná. Má sa zachovať územná celistvosť Moldavska a Podnestersko má mať špeciálny štatút.
"Byť súčasťou Moldavska? V žiadnom prípade,“ odmietavo reaguje v podnesterskom hlavnom meste Tiraspole Denis, ktorý pracuje pre miestnu vládu. Rázne nie ešte dopĺňa krútenie hlavou. Mladý Podnesterčan opakuje slová svojho lídra Vadima Krasnoseľského. Politika, ktorý predtým pôsobil ako minister vnútra, považujú západní diplomati za pragmatika. Jeho postoje sú však jednoznačné.
"Každá strana má svoj pohľad na riešenie konfrontácie. Pre Moldavsko je to integrácia, pre Podnestersko je to nezávislosť,“ vyhlásil Krasnoseľskij na tlačovej konferencii s Lajčákom. Na otázku Pravdy, čo bude s ruskými vojakmi, reagoval, že tí sa v Podnestersku nachádzajú v súlade s mierovou dohodou z roku 1992 a súčasťou mierotvorných síl sú tiež miestni a moldavskí vojaci a pozorovatelia z Ukrajiny.
"Výsledkom ich činnosti je, že sme nemali konflikt a že nezahynul žiadny mierotvorca. Bez vyriešenia sporu nebudeme hovoriť o sťahovaní ruských vojsk z územia Podnesterska,“ povedal Krasnoseľskij.
Vo svojej odpovedi však miestny líder nespomenul vojakov, ktorých odsun požaduje medzinárodné spoločenstvo. Aj minister Lajčák priznáva, že pre riešenie konfliktu neexistuje politická vízia. Jedno z rokovaní vo formáte 5 plus 2 by sa však malo už onedlho konať na Slovensku.
"Momentálne sme v dobrom období. Máme dohodu o konkrétnych krokoch, ako je balík ôsmich opatrení, z ktorých sa päť už podarilo naplniť. Na jednej a druhej strane sme dokázali identifikovať veci, ktoré by mali nasledovať. Ide najmä o opatrenia humanitárneho a ekonomického charakteru,“ povedal Lajčák.
Kišiňov a Tiraspol sa dohodli na otvorení nového mosta Gura-Bicului-Byčok cez rieku Dnester, ktorá oddeľuje Moldavsko a Podnestersko, na používaní neutrálnych ŠPZ, uľahčení vzdelávania detí v školách s latinkou, uznávaní diplomov a využívaní farmárskej pôdy.
Foto: SHUTTERSTOCK
"Chýba vízia. Atraktívna formula, ktorá by zabezpečila územnú celistvosť a špeciálny štatút pre Podnestersko, na stole nie je. A ani na to momentálne nie je čas. Aj samotné Moldavsko si musí vyriešiť svoje geopolitické ukotvenie,“ tvrdí Lajčák, ktorý vidí budúcnosť v napĺňaní metódy postupných krokov. "Zvyšuje to dôveru, buduje sa na tom dialóg a má to pozitívny dopad na ľudí,“ myslí si slovenský minister zahraničných vecí.
Geopolitika nepustí
Geopolitické zakotvenie Moldavska, ale ani Podnesterska, nie je v tejto chvíli úplne jasné. V Kišiňove je proruský prezident Igor Dodon, rétoricky proeurópska vláda, o ktorej krokoch rozhoduje veľkopodnikateľ Plahotniuc a proeurópska opozícia.
Podnestersko je naviazané na Rusko z hľadiska prílevu financií a vojenskej prítomnosti. Situácia však ani tu nie je čierno-biela. Upozorňuje na to moldavský politický analytik Dionis Cenusa. "Separatistický režim má vlastné záujmy, ktoré vyplývajú najmä z toho, čo chcú miestne skupiny oligarchov. Zdá sa, že ekonomika vyvažuje politiku a bezpečnosť. Hospodársky aspekt by mohol prevážiť, pokiaľ Rusko nebude ochotné použiť vojenské prostriedky,“ uviedol pre Pravdu Cenusa. "Moskva dovolila, aby sa oblasť dostala do rastúceho vplyvu EÚ. V rokoch 2013 až 2017 išlo z regiónu do Európy viac ako 50 percent tovarov,“ pripomenul expert.
"Všetci vieme, že Rusko má v Podnestersku veľký vplyv. Jeho úloha bude rásť, keď sa posunieme k diskusii o politických a bezpečnostných otázkach,“ tvrdí Lajčák.
Diplomati sa však bránia tomu, aby otázka Ruska zatienila ďalšie rokovania. Podľa nich by sústredenie sa na geopolitickú rivalitu konfliktu v Podnestersku určite neprospelo.
"Absolútne s tým súhlasím,“ reagoval pre Pravdu Samuel Goda zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. "V roku 2014 po anexii Krymu a v súvislosti s konfliktom na východnej Ukrajine existovali obavy, že to bude mať negatívny dopad na Podnestersko. Pozitívne veci, ktoré sa v spore medzi Tiraspolom a Kišiňovom dosiahli, boli také, ktoré veľmi Kremeľ netrápili. Podnestersko však nie je autonómne od Ruska. Preto pri väčšom politickom dialógu sa bude musieť diskutovať aj s Moskvou,“ povedal Goda, ktorý vyučuje na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Moldavské voľby
Už 24. februára sa v Moldavsku konajú parlamentné voľby. Aj to bol dôvod Lajčákovej návštevy. "Nie sú to obyčajné voľby. Medzinárodné spoločenstvo ich bude sledovať veľmi pozorne. Priebeh kampane a to, čo bude po voľbách, bude rozhodujúci pre náš vzťah k Moldavsku,“ pripomenul Lajčák v Kišiňove.
Minister zahraničných vecí upozornil na prípad, ktorý sa stal vlani pri výbere starostu hlavného mesta. "Došlo tu ku krokom, keď bola súdnou cestou odmietnutá väčšinová vôľa občanov,“ povedal Lajčák. Verdikt znel, že do úradu starostu nemôže nastúpiť opozičný kandidát Andrei Nastase. Je to však do nemalej miery len vrchol ľadovca problémov Moldavska.
"Pôjdem voliť, ale nič sa nikdy aj tak nezmení,“ povedal pre Pravdu v kišiňovskom supermarkete obchodník Alexander. Posťažoval sa na to, že sa nevie nájsť dohoda o smerovaní krajiny. Západ či Rusko? "Nám hnijú jablká, ktoré nemôžeme vyviezť,“ tvrdí Alexander.
Žiadne manipulácie
"Zdôraznil som, že ľudia musia mať pri hlasovaní právo voľby. To sa zachová vtedy, keď máte viacero kandidátov a možností vyberať si. Politici musia mať rovnaké príležitosti na kampaň. A po tretie, zvolení kandidáti musia mať možnosť prevziať svoj mandát. Nechceme vidieť žiadne manipulácie. Ani pred voľbami, ani po nich,“ povedal Lajčák.
Minulý týždeň začala v Moldavsku pôsobiť misia Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR). Bude dohliadať na volebný proces. Lajčák sa stretol v Kišiňove s jej šéfom Mátyásom Eörsim. Vyhlásenie k moldavským voľbám vydalo aj americké ministerstvo zahraničných vecí. Upozornilo vládu, že musí urobiť všetko pre to, aby boli voľby transparentné a odrážali vôľu ľudí.
Niektorí Moldavčania sa však veľmi o politike nechcú rozprávať. Recepčný Anton krčí plecami. "Voľby? Radšej chcem cestovať a podnikať. Možno raz budem riadiť hotel,“ smeje sa. Manažérka Valentina o politike nechce počuť ani slovo. "Nie, nič vám nepoviem. Nie, ani keď neuvediete moje meno,“ reagovala na otázku Pravdy.
Moldavsko pred sebou tlačí viacero problémov. Mladí ľudia z krajiny odchádzajú. Aj preto, že Moldavci môžu pomerne jednoducho získať rumunský pas. Obyvatelia však nehľadajú ekonomické príležitosti len na Západe, ale aj v Rusku.
Korupčné problémy zasiahli najvyššie politické kruhy. V roku 2014 zmizla z troch moldavských bánk jedna miliarda eur, čo je okolo 12 percent HDP krajiny. V súvislosti s týmto škandálom odsúdili na deväť rokov expremiéra Vlada Filata. Viaceré postavy politiky a biznisu, ktoré sa údajne zapojili do škandálu, sú však na slobode a niektoré kandidujú vo voľbách.
"Najpravdepodobnejším výsledkom hlasovania bude, že súčasná vláda zostane pri moci. V Moldavsku sa nedávno zmenil volebný systém. Teraz je zmiešaný, takže sú tu aj jednomandátové okrsky. V nich sa môžu dostať ľudia do parlamentu. Je to obrovský priestor na korupciu,“ myslí si Goda. "Nejde ani o to, či voľby ešte viac rozdelia krajinu. Skôr o to, či hlasovanie prinesie nejakú nádej. Alebo iba ešte viac prehĺbi frustráciu a prejde to už do absolútnej agónie a depresie,“ varuje Goda.