„V novembri to nedokázala viac ako polovica obyvateľov krajiny. Výnimkou už nie je ani doteraz na tom relatívne lepší Kyjev, v ktorom je situácia s platbami iba o trochu lepšia ako inde. Pritom aj obyvatelia ukrajinskej metropoly, ktorú považujú za relatívne bohaté mesto, sú čoraz menej schopní odolávať rastúcim cenám za komunálne služby,“ informoval nie ruský či proruský zdroj, ale na portáli GolosTV UA Alexandr Sergienko, riaditeľ ukrajinského analyticko-výskumného centra známeho ako Inštitút mesta. Podľa Sergienka „skôr či neskôr ľudia úplne prestanú platiť, podniky vyhlásia bankrot, a to znamená kolaps“. Ako ďalej predpovedal, kto má ešte peniaze, ten si kúpi plynové alebo elektrické ohrievače. A ten, kto má hlboko do vrecka, sa bude zohrievať pri plynovom sporáku.
VIDEO: Mária v Luhansku žije z 33 eur na mesiac. Pozrite si video TV Pravda priamo z oblasti lemovanej mínami.
„Na vlastné oči som videl, ako sa zohrievajú chudobní ľudia: na sporáku ležia tehly, plyn horí 24 hodín denne a tehly potom následne vyhrievajú prakticky kuchyňu, ako aj najbližšiu izbu,“ informoval ukrajinský odborník s tým, že „podobný prípad som zaznamenal už aj v Kyjeve“. A vraj ľudia, ktorí aj mali nejaké úspory, už ich stačili minúť. „Neostáva im nič iné, ako žiť na dlh,“ sumarizuje súčasnú neľahkú situáciu drvivej väčšiny Ukrajincov aj analytik Vladislav Gulevič.
A to všetko na pozadí rozhodnutia Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý už avizoval ďalšie zvýšenie cien za plyn pre malospotrebiteľov ako výsledok politiky ukrajinského vedenia. Od 1. januára 2019 vzrástla cena za teplo o 17,1 percenta. Podľa ukrajinských médií v niektorých oblastiach skočia ceny nahor až o štvrtinu. Vláda v Kyjeve svojho času už rozhodla o raste ceny plynu pre malospotrebiteľov od 1. novembra 2018 o 23,5 %. Nová cena tak predstavuje 8 500 hrivien (asi 274 eur) za tisíc kubíkov. Zdraženie plynu pre občanov bolo jednou z podmienok MMF pri rokovaní fondu s Kyjevom o udelení ďalšej časti pôžičky Ukrajine. A Porošenko a spol. musí plniť podmienky. Svedčia o tom napríklad aj včerajšie kritické vyjadrenia ukrajinského prezidenta na fóre v Davose. V prejave o. i. zaútočil na „ukrajinských populistov“, ktorí v zápase o voličské hlasy pred marcovými voľbami sľubujú Ukrajincom uvoľnenie finančnej slučky okolo ich krku.
„Nepôjdeme Madurovou cestou,“ pohotovo aktualizoval Porošenko svoj Medzinárodným menovým fondom vynútený postoj v narážke na najnovší vývoj vo Venezuele. Už menej principiálny, oveľa pružnejší postoj má však ukrajinský líder k „ruskému agresorovi“. Ako informoval vo štvrtok ukrajinský štatistický úrad, od januára do novembra 2018 dosiahol obrat dovozu tovaru z Ruska objem 7,4 miliardy dolárov, čo je podľa rovnakého zdroja nárast o 17,1 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2017. Pritom ukrajinský export do Ruska dosiahol v spomínanom období 3,3 miliardy dolárov, čo je pokles o 7 percent.