„Dnes píšeme novú kapitolu Balkánu. Nenávistný nacionalizmus, spory a konflikty budú nahradené priateľstvom, mierom a spoluprácou,“ napísal Tsipras na svojej stránke na Twitteri.
Macedónsky premiér Zoran Zaev zablahoželal v piatok gréckemu kolegovi k „historickému víťazstvu“ po tom, čo grécki zákonodarcovia schválili významnú dohodu o zmene názvu susedného Macedónska na Republika Severné Macedónsko. „Gratulujem, môj priateľ“ Alexis Tsipras, uviedol Zaev na Twitteri. „Spoločne s našimi spoluobčanmi sme dosiahli historické víťazstvo. Nech žije Dohoda od Prespanského jazera! Na večný mier a pokrok na Balkáne a v Európe!“ dodal Zaev.
Historickú ratifikáciu dohody o zmene názvu Macedónska pochválili aj najvyšší predstavitelia Európskej únie. Dohoda dláždi Macedónsku, balkánskej krajine, cestu k členstvu v NATO a prípadne aj v EÚ. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, šéfka diplomacie EÚ Ferederica Mogheriniová a eurokomisár pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn v spoločnom vyhlásení napísali, že „vrúcne vítajú“ hlasovanie parlamentu v Aténach, ktorý týmto „napísal novú stránku našej spoločnej budúcnosti v EÚ“.
Všetci traja predstavitelia EÚ uviedli, že „vyriešenie jedného z najhlbšie zakorenených sporov v regióne si od všetkých zúčastnených strán vyžadovalo politickú odvahu, vodcovské schopnosti a zodpovednosť. Obe krajiny sa chopili tejto jedinečnej príležitosti, ktorá teraz predstavuje príklad zmierenia pre Európu ako celok a posilní európske vyhliadky regiónu“, citovala tlačová agentúra AP z vyhlásenia.
Pre dohodu o normalizácii vzťahov so susedným Macedónskom čelil grécky premiér Alexis Tsipras minulý týždeň v parlamente hlasovaniu o dôvere. Tsipras hlasovanie inicioval sám po tom, ako na protest proti dohode vládu opustil minister obrany Panos Kammenos a jeho strana Nezávislí Gréci (ANEL). Premiér nakoniec dôveru parlamentu, hoci tesne, získal.
Na základe zmienenej dohody sa má Macedónsko premenovať na Republiku Severné Macedónsko. Výmenou za to Grécko stiahne svoje námietky proti tomu, aby sa táto krajina stala členom NATO a prípadne aj Európskej únie. Macedónsko už dohodu ratifikovalo a zmenilo svoju ústavu tak, že do nej začlenilo dodatok o premenovaní krajiny. Na to, aby dohoda názvu nadobudla účinnosť, ju musel ešte ratifikovať grécky parlament. Hlasovanie sa malo pôvodne konať už vo štvrtok večer. Vzhľadom na enormný záujem poslancov o vystúpenie v rozprave ho však presunuli na piatok.
Stoltenberg kladné hlasovanie privítal
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg privítal schválenie historickej dohody. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Stoltenberg v tweete napísal, že piatkové kladné hlasovanie gréckych zákonodarcov o dohode s Macedónskom je „dôležitým prínosom pre stabilitu a prosperitu celého balkánskeho regiónu“.
Šéf NATO dodal: „Teším sa, keď sa budúca Republika Severné Macedónsko stane členom NATO.“
Snahy macedónskej vlády v Skopje začleniť sa do NATO maril takmer výlučne nesúhlas Grécka, členskej krajiny vojenskej aliancie, s názvom susednej balkánskej krajiny.
Dohoda prinesie viacero opatrení
Ratifikovanie dohody o zmene názvu Macedónska na Republiku Severné Macedónsko prinesie so sebou viacero opatrení v administratívnej oblasti i každodennom živote. Jednou z príčin dlhodobých sporov medzi Aténami a Skopje boli obavy Grécka, že sa Macedónsko usilovalo privlastniť si dedičstvo Alexandra Veľkého (Macedónskeho), jedného z najväčších dobyvateľov histórie, ktorý je v súčasnosti pre väčšinu Grékov hrdinskou postavou, informovala tlačová agentúra AFP.
Predchádzajúce nacionalistické vlády v Skopje dali vztýčiť gigantické sochy Alexandra a jeho otca Filipa či nechali pripraviť knihy, ktoré zahmlievali grécku identitu starovekých Macedónčanov.
Na základe dohody podpísanej minulý rok v júni pri Prespanskom jazere na grécko-macedónskom pomedzí zostanú tieto monumenty na svojom mieste, avšak Skopje ich bude musieť zaopatriť tabuľkami vysvetľujúcimi ich helénsky (starogrécky) pôvod. Macedónske úrady budú tiež musieť odstrániť všetky verejné zobrazenia Verginského slnka, starovekého symbolu spájaného s Alexandrovou rodinou, ktorý do roku 1995 zdobil prvú štátnu zástavu nezávislého Macedónska.
Dohoda sa nezmieňuje o súčasnej modifikovanej macedónskej vlajke, ktorá znázorňuje štylizované žlté slnko na červenom pozadí len s ôsmimi lúčmi; Verginské slnko ich malo 16.
Štátna príslušnosť obyvateľov premenovaného štátu zostane „macedónska“. Grécka strana však bude musieť prikročiť k istým úpravám, keďže za uplynulých 27 rokov nazývala týchto obyvateľov „Skopjanmi“, pripomína AFP.
Oficiálne cestovné doklady budú odteraz uvádzať štátnu príslušnosť „macedónska/obyvateľ Republiky Severné Macedónsko“. Úradný jazyk, ktorý je podľa Grékov bulharským dialektom, bude takisto evidovaný ako macedónsky. Medzinárodný kód pre evidenčné čísla vozidiel sa zmení na NM alebo NMK, avšak na iné účely vrátane športových zostane MK a MKD.
Zložitejšia výzva spočíva v ustanovení spoločnej politiky označovania miestnych produktov, z ktorých niektoré už desaťročia nesú v gréckej provincii Makedoniá názov „macedónsky“. Týka sa to macedónskeho vína či macedónskej chalvy – cukrovinky tureckého pôvodu obľúbenej na oboch stranách hranice. Na základe dohody sa Atény aj Skopje zaviazali „povzbudiť“ svoje obchodné spoločenstvá, aby „dosiahli obojstranne akceptovateľné riešenia“ problému chránených názvov. Tento proces však zrejme bude trvať roky.
Dlhoročný spor
Územie Republiky Severné Macedónsko prešlo rukami Rimanov, Byzantíncov, Bulharov, Srbov a Osmanov, pričom sa na začiatku 20. storočia stalo „taviacim kotlom“ viacerých kultúr. Po balkánskych vojnách (1912–13) sa pôvodne nazývalo Južné Srbsko a Vardarská bánovina, neskôr sa stalo jednou zo šiestich republík juhoslovanskej federácie vytvorenej Josipom Titom.
Keď sa v roku 1991 Macedónska socialistická republika odtrhla od rozpadávajúcej sa Juhoslávie, ponechala si názov Macedónska republika, čo vyvolalo spory so susedným Gréckom. Grécko nesúhlasilo s názvom Macedónsko (Makedonija), pretože sa zhodoval s názvom jeho regiónu Makedoniá. Atény sa obávali možných územných nárokov zo strany Skopje. Macedónsko so súhlasom gréckej strany dočasne používalo názov Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM), pod ktorým túto krajinu v roku 1993 prijali aj do Organizácie Spojených národov.