Dopoludnia mala byť dnes v dánskom pohraničnom meste Padborg, ktoré sa nachádza asi 15 kilometrov západne od nemeckého Flensburgu, vyhĺbená prvá z jám, do ktorých budú zasadené stĺpy plotu. Oceľová zábrana bude 1,5 metra vysoká a bude zapustená 50 centimetrov do zeme, aby sa zvieratá nemohli podhrabať. Stavba má byť hotová do konca tohto roka.
Podľa dánskej tlačovej agentúry Ritzau bude plot stáť 30,4 milióna dánskych korún (vyše 4 milióny eur). Dánske úrady ubezpečili, že zábrana, ktorá bude kopírovať hranicu Dánska s nemeckou spolkovou krajinou Šlezvicko-Holštajnsko po celej jej dĺžke, neovplyvní pohyb ľudí alebo vozidiel cez hranicu. Ten bude umožňovať 20 hraničných priechodov a prejazdov.
Podľa agentúry Reuters ročne Dánsko vyváža bravčové mäso za 5,5 miliardy dolárov. Dánska vláda uviedla, že keby nákaza v krajine prepukla, znamenalo by to na istý čas pozastavenia exportu mimo Európsku úniu. Blokovaný by bol aj vývoz do krajín Európskej únie, avšak len z oblastí postihnutých prasacím morom.
Plán výstavby plotu na dánsko-nemeckej hranici sa dočkal početných kritik. Rad ekologických aktivistov aj odborníkov pochybuje, že toto opatrenie dokáže zabrániť rozšíreniu nákazy do Dánska. Podľa nich ide skôr o symbolické opatrenie, ktoré v skutočnosti problém nerieši.
Svetový fond na ochranu prírody (WWF) varoval dánsku vládu a predstaviteľov Európskej únie, že plot negatívne zasiahne aj iné druhy živočíchov, napríklad vydry, vlky, líšky a vysokú zver. Kým malé zvieratá budú môcť využívať otvory s rozmermi 20 krát 20 centimetrov, ktoré majú byť v plote vo stometrových odstupoch vytvorené, väčšie zvieratá sa na opačnú stranu hranice dostanú jedine cez hraničné priechody.
Podľa šéfa dánskej pobočky WWF Bo Öksnebjerga tieto prechody niektoré druhy zvierat nebudú schopné nájsť, naopak pre diviaky to podľa neho nebude problém. „Dokážu vyvinúť rýchlosť 35 kilometrov za hodinu. Takže priechod nájdu behom pár minút,“ povedal.
O potrebe a účelnosti vztýčiť na hranici plot pochybujú aj úrady Šlezvicka-Holštajnska. Tamojší minister poľnohospodárstva a životného prostredia Jan Philipp Albrecht uviedol, že prasací mor sa šíri predovšetkým prostredníctvom ľudí. Rovnaký názor má aj nemecký Inštitút Friedricha Loefflera, ktorý sa špecializuje na choroby zvierat. „Najväčším rizikom je ľudský faktor,“ konštatovala hovorkyňa inštitútu Elke Reinkingová.
Africký mor ošípaných nie je nebezpečný pre človeka, ale zabíja diviaky a domáce ošípané. Vakcína proti vírusu nie je dostupná, jedinou ochranou je prevencia.
Podľa dánskej vlády boli prípady nákazy africkým morom ošípaných zaznamenané okrem Českej republiky a Poľska aj v Rumunsku, Maďarsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku a Belgicku. V poslednom čase sa choroba čoraz viac približuje k dánskym hraniciam.